Ind Jadav Payeng sa ešte ako tínedžer rozhodol zalesniť vyprahnutú piesčinu na rieke Brahmaputra. Po dlhých 30 rokoch sám dokončil výsadbu vyše 500 hektárového lesa, v ktorom našli domov stovky zvierat. Dnes už 49-ročný muž, ktorého osobný príbeh pripomína dej poetického románu Jeana Giona Muž, ktorý sadil stromy, nedávno oznámil, že ručne zalesní ďalšiu obrovskú plochu a premení tak neúrodnú pôdu v Indii na zelenú oázu.
Muž, ktorý sadil stromy
K sadeniu stromov doviedla Payenga udalosť, ktorá sa odohrala v roku 1979. Jedného dňa si vtedy 16-ročný Payeng všimol, ako záplavy vyvrhli na piesčinu v Jorhate obrovské množstvo hadov. Keď voda ustúpila, mladík sa stal svedkom náhleho úmrtia stoviek plazov. „Hady v tej horúčave zomreli, neboli tu žiadne stromy, ktoré by ich pred slnkom ochránili. Sadol som si tam a plakal nad mŕtvymi telami. Bol to masaker. Oznámil som to lesníkov a požiadal som ich, aby tu vysadili stromy. Povedali mi, že na takom mieste nič nevyrastie a poradili mi, aby som tam skúsil nasadiť bambus. Bolo to veľmi namáhavé, ale urobil som to. Nikto mi nechcel pomôcť, nikoho to nezaujímalo,“ spomína Ind, ktorý si na tomto mieste postavil jednoduché obydlie a v izolácii pokračoval vo výsadbe.
Sadil semienka, polieval ich každé ráno a večer a časom sa piesčina premenila na bambusový les. „Potom som sa rozhodol vysadiť skutočné stromy. Doviezol som aj červených mravcov z mojej rodnej dediny, ktoré ma veľakrát poštípali – dokázali však zmeniť kvalitu pôdy,“ vysvetlil Ind.
V priebehu rokov sa bezcenná pôda začala meniť na oázu, v ktorej sa darilo nielen flóre, ale aj faune. Po čase sa v lese začali objavovať rôzne zvieratá vrátane ohrozených druhov akými bol bengálsky tiger či nosorožec. „Po 12 rokoch som videl prvých supov a začali sa tu usídľovať aj sťahovavé vtáky. Pribudli jelene a dobytok zasa prilákal predátorov.“ Lesníci sa o Payengovom úspechu dozvedeli paradoxne až v roku 2008, keď sa v ňom usídlilo stádo asi sto slonov.
Ešte jeden les
„Boli sme prekvapení, že sme našli taký hustý les na piesčine. Miestni dedinčania, ktorých domy zničili hrubokožce, chceli les vyrúbať, ale Payeng im pohrozil, že najprv by ho museli zabiť. O stromy aj zvieratá sa stará, ako by boli jeho vlastnými deťmi. Keď sme to videli, rozhodli sme sa ho podporiť. Boli sme ohromení, čo dokázal za 30 rokov,“ uviedol vtedy lesník Gunin Saikia.
Les, ktorému miestni podľa Payengovej prezývky hovoria Molaiov, je s rozlohou takmer 530 hektárov najväčší svojho druhu v tejto nehostinnej oblasti. Úradníci chcú dosiahnuť, aby bola lokalita vyhlásená za chránené územie. Sám Payeng pred pár rokmi vyhlásil, že ak sa vláda dokáže dobre postarať o jeho les, presunie sa nové miesto, kde sa opäť pustí do práce.
Ind zostal svojmu sľubu verný. S manželkou Binitou, s ktorou má tri deti, doteraz žil v lese, kde sa starali o dobytok a mlieko predávali v neďalekom meste. Teraz sa však púšťa do výsadby nového lesa. „Možno to bude trvať ďalších 30 rokov, ale som optimista. Cítim však veľký smútok, keď vidím, ako ľudia rúbu lesy. Musíme zachrániť prírodu, inak všetci zahynieme,“ uviedol Ind.
„Moja snaha nevyšla nazmar. Možno žijem v chudobe, ale som spokojný, že som dokázal osloviť mnoho ľudí, aby sa viac zaujímali o prírodu,“ dodal muž, ktorý ďalší les už nebude sadiť sám – pri práci mu pomôže rodina, ktorá tiež túži zmeniť svet k lepšiemu.
timesofindia.indiatimes.com, www.inhabitat.com, www.dnaindia.com