BRATISLAVA 4. júna (Webnoviny) – Klimatická zmena je v súčasnosti témou číslo jeden už aj vo vrcholnej politike a vyhráva voľby. Čoraz viac ľudí bije na poplach a požaduje okamžité riešenia, mnohí však ľahostajne mávnu rukou, pretože na klimatické zmeny alebo aspoň vplyv človeka na ne „neveria. Čo je pravda, čo sú mýty?
Marek Lahoda z Geografického ústavu Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity na Konferencii Cyklomestá objasnil mýty a fakty o klimatickej zmene, ktorou prechádzame.
MÝTUS 1: KLIMATICKÁ ZMENA SA NEDEJE
Od začiatku priemyselnej revolúcie (80 až 100 rokov dozadu) sa atmosféra oteplila o 1 stupeň Celzia. Z nadhľadu ide o veľmi krátky časový úsek a veľmi veľkú zmenu, ktorá je pre život na Zemi negatívna.
Oteplenie na Zemi nie je rovnomerné, niektoré oblasti sú postihované viac. Väčšina tepla sa kumuluje v oceánoch. Zatiaľ čo oteplenie na Slovensku je podľa SHMÚ podobné ako celosvetový priemer, teda niečo vyše jedného stupňa, v susednom Česku došlo len za 50 rokov k otepleniu až o 2 stupne Celzia a posledných 5 rokov zápasí so suchými poliami a vysychaním i hlbších zdrojov pitnej vody. Aj rozdiel jedného stupňa vie byť výrazne citeľný. V najbližších desaťročiach sa má otepliť o 1 až 3 stupne, čo by znamenalo katastrofu a pocítili by sme to všetci.
Podľa Lahodu už nemáme na zvrátenie klimatických zmien 12 rokov, ako píšu niektoré média. „Pred 10 rokmi bolo neskoro“ a to, ako rýchlo zareagujeme teraz, môže ovplyvniť intenzitu negatívnych dopadov, ktoré nás čakajú.
„Koraly sú už nadobro odpísané. Nech urobíme čokoľvek, koraly zahynú,“ povedal Lahoda.„A bude horšie. Rozvojové krajiny budú produkciu emisii zvyšovať, takže Európa a zvyšok vyspelého sveta proste musí do roku 2050 dostať emisie oxidu uhličitého na nulu.“ Je to totiž jediná nádej ako oteplenie na planéte udržať „len“ na úrovni + 1,5 stupňa.
Výzvou Európy je doprava
V Európe sa darí znižovať emisie vo väčšine oblastí, akurát v doprave naďalej rastú. Dobrá ekonomická situácia európskemu obyvateľstvu umožňuje cestovať autom a pomerne často lietať. Má to ale svoju daň.
MÝTUS 2: MERANIA SÚ NESPOĽAHLIVÉ
Merania globálnej teploty ovzdušia uskutočňujú rôzne od seba nezávislé agentúry a organizácie, ktoré používajú odlišné metódy, majú odlišné dáta, no výsledok je vždy rovnaký – exponenciálny nárast teploty.
MÝTUS 3: SKLENNÍKOVÝ EFEKT JE ROZPRÁVKA
Sklenníkový efekt je vo svojej podstate priaznivý, bez neho by bolo na planéte Zem priemerne mínus 18 stupňov, namiesto súčasných plus 15. Ľudská činnosť spojená s tvorbou sklenníkových plynov zadržujúcich slnečné žiarenie však sklenníkový efekt zosilňuje, čo zase vytvára nepriaznivé dôsledky z opačnej strany – teda príliš veľké teplo.
MÝTUS 4: SNEŽILO V MÁJI, TAK AKÉ GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE?
Počasie je aktuálny stav atmosféry v určitej lokalite. Podnebie je dlhodobý (priemerný) stav počasia.
To, že sneží v máji nevyvracia globálne otepľovanie, práve naopak, potvrdzuje ho. Súčasťou klimatických zmien sú totiž aj extrémne výkyvy počasia a skracovanie prechodných období jar a jeseň.
Ako sme už spomínali, oteplenie na Zemi nie je rovnomerné. Napríklad Arktída sa otepľuje rýchlejšie ako rovník a teda, aj dôsledky sú na Arktíde citeľnejšie ako inde na Zemi.
MÝTUS 5: MODELY NEFUNGUJÚ
To, že modely alebo inak prognózy vývoja podnebia fungujú, dokazujú dáta za posledných vyše 100 rokov. „Modely z 90-tych rokov trafili to, čo sa dnes deje,“ hovorí Lahoda. Predpovede vývoja otepľovania boli dokonca príliš optimistické a realita je ešte o čosi horšia. Napríklad hladiny oceánov stúpajú rýchlejšie než sa očakávalo pred desiatkami rokov.
MÝTUS 6: ĽADOVCE RASTÚ A PRETO SA NEOTEPĽUJE
„Áno niektoré ľadovce rastú, pretože nezáleží len na teplote ale aj na množstve zrážok, deje sa tak ale iba v 10% prípadov,“ vysvetľuje Lahoda. Až 90% ľadovcov sa topí a zmenšuje. Na severnej pologuli tiež klesá snehová pokrývka.
Akoby situácia nebola dosť zlá, v Arktíde sa otvárajú nové morské cesty pre lode, aby Rusko a pár ďalších krajín mohlo ťažiť ropu aj tam.
MÝTUS 7: MÔŽE ZA TO SLNKO
Začiatkom 20. storočia Slnečná aktivita mierne stúpla a čiastočne prispela k otepleniu ale od 50-tych rokov zase slabne – napriek tomu sa Zem otepľuje stále viac. Argument, že zemskú atmosféru otepľuje Slnko teda podľa Lahodu neobstojí a podiel Slnka zároveň nevyvracia vplyv ľudskej činnosti.
MÝTUS 8: ZMENA KLÍMY JE PRIRODZENÁ
„Na konci poslednej doby ľadovej bola teplota o približne 4 stupne nižšia. Otepľovanie na súčasnú, respektíve nedávnu úroveň trvalo tisícky rokov,“ pokračuje Lahoda. Od začiatku priemyselnej revolúcie sa ale oteplilo o 1 stupeň Celzia len za necelých 100 rokov a v priebehu pár desaťročí to môže teplota stúpnuť o ďalšie 3 stupne.
Lahoda tiež zdôrazňuje, že sú zvlášť merané prírodné faktory, pri ktorých by nedochádzalo k súčasným negatívnym výsledkom. Dochádza k nim až po meraní faktorov ľudskej činnosti spojenej so sklenníkovými plynmi.
MÝTUS 9: ĽUDSKÝ VPLYV JE ZANEDBATEĽNÝ
Koncentrácia sklenníkového plynu oxidu uhličitého stúpa od roku 1959 stále viac. Okrem ľudskej činnosti v prírode však nejestvuje iný výraznejší zdroj tohto plynu. Ešte škodlivejším plynom v atmosfére je metán, ten vzniká najmä pri chove dobytka. Masový chov hospodárskych zvierat opäť nie je nič prirodzené. Chov dobytka je rozširovaný umelo vplyvom ľudskej činnosti na úkor divej prírody, pralesov a biodiverzity.
Príroda dokáže pohltiť 55% emisií (z toho 24% pohlcujú oceány a 30% rastliny na súši), zvyšných 45% uniká do atmosféry.