MOSKVA 13. marca (WEBNOVINY) – Šéf ruského výboru Dumy pre vzťahy s bývalými sovietskymi štátmi pripustil, že ruské vojenské jednotky zaujali pozície na Kryme.
Leonid Slutský povedal, že títo vojaci zasiahnu „len v prípade vojenského útoku zo strany Kyjeva„.
—-> TU.
„Momentálne je tam niekoľko vojenských jednotiek, ktoré zaujímajú pozície pre prípad, že by došlo k odporu, ozbrojenej agresii, vojenskej expanzii Kyjeva,“ uviedol v stredu večer pre rozhlasovú stanicu Echo Moskvy.
Slutský dodal, že ruské sily môžu byť potrebné, ak by referendum o štatúte Krymu, ktoré sa uskutoční v nedeľu, viedlo k vojenskej intervencii Ukrajiny. Poznamenal tiež, že to považuje za „pravdepodobné“.
Europoslanci vyzvali Rusko na stiahnutie vojska z Ukrajiny
Európsky parlament (EP) vo štvrtok na záver svojho plenárneho zasadnutia prijal uznesenie, v ktorom vyzýva Rusko na bezodkladné stiahnutie vojska z územia Ukrajiny a varuje ho pred konaním „predstavujúcim hrozbu pre bezpečnosť EÚ“. V dokumente zároveň odsudzujú „akt agresie v podobe invázie na Krym“, kde Moskva vojensky podporuje miestnych Rusov odmietajúcich prevzatie moci na Ukrajine doterajšou opozíciou a požadujúcich pričlenenie územia k Rusku.
Násilnosti v Donecku si vyžiadali najmenej jednu obeť
Asociačná dohoda s Kyjevom je na stole, Únia ju chce rýchlo
Referendum o takomto kroku, ktoré sa má na Kryme uskutočniť v nedeľu, europoslanci označili za „nezákonné“ rovnako ako aj vyhlásenie nezávislosti zo strany tamojších „samozvaných orgánov“. Protiprávne konanie pripisujú i Rusku, ktoré podľa nich na Ukrajine „jasne porušilo“ Chartu OSN, Záverečný akt Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe z roku 1975 i takzvané Budapeštianske memorandum o zaručení bezpečnosti Ukrajiny z roku 1994.
Europarlament v uznesení odmieta, že by boli ukrajinskí Rusi terčom akejkoľvek diskriminácie, čo Rusko deklaruje ako dôvod intervencie. Na druhej strane však vyzýva novú ukrajinskú vládu, aby chránila práva národnostných menšín.
V súvislosti s krízou na Kryme poslanci privítali závery summitu EÚ zo 6. marca, keď prezidenti a premiéri členských štátov rozhodli o pozastavení rokovaní s Ruskom a pohrozili sankciami v prípade, že svoje konanie nezmení.
McCain privedie do Kyjeva delegáciu senátorov
Delegácia hornej komory amerického parlamentu vo štvrtok odcestovala na Ukrajinu, kde sa stretne s predstaviteľmi tamojšej novej vlády a rôznych skupín. Delegácia pozostáva z ôsmich senátorov – piatich opozičných republikánov vrátane vplyvného Johna McCaina a troch predstaviteľov Demokratickej strany prezidenta Baracka Obamu.
McCain sa spolu so senátorom za štát Connecticut Christopherom Murphym do postsovietskej krajiny vráti po presne troch mesiacoch. Obaja v decembri prišli do Kyjeva povzbudiť protivládnych demonštrantov odmietajúcich administratívu vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča, čo sa stretlo s veľkou kritikou Ruska.
Cvičenia sú čoraz intenzívnejšie
Ruská vláda vo štvrtok oznámila vyslanie svojich deviatich bojových lietadiel do Bieloruska. Podľa Moskvy ide o reakciu na žiadosť najvyššieho veliteľa bieloruských ozbrojených síl, prezidenta Alexandra Lukašenka.
Ten v stredu požiadal Moskvu o vyslanie 12 až 15 strojov na územie krajiny v reakcii na americko-poľské vojenské cvičenie. Zúčastniť sa na ňom má najmenej 12 amerických stíhačiek. Na základňu Bobrujsk priletelo šesť strojov Su-27 a ďalšie tri dopravné vojenské lietadlá.
Pridajú sa tak štyrom stíhačkám Suchoj na neďalekej základni Baranoviči. Podľa Lukašenka bola situácia v Minsku v súvislosti s krízou na Ukrajine pokojná a zmenil ju až oznam o začiatku „rozsiahlych“ manévrov. Ako povedal dlhoročný autoritatívny líder postsovietskej krajiny, „ide o jasnú eskaláciu situácie na našich hraniciach, nie v Sýrii, Líbyi či Iraku“.
Bielorusko hraničí Ruskom, Ukrajinou a troma členskými štátmi NATO. Považuje sa za jedného z najbližších politických a ekonomických spojencov Moskvy, a to aj napriek často napätým vzťahom. Bieloruské orgány sa preto obrátili na svojho spojenca po oznámení, že NATO začalo s prieskumnými letmi v Poľsku a Rumunsku pri hraniciach s Ukrajinou. Letecké cvičenie NATO sa koná aj v Poľsku a Litve, pričom USA tam už poslali 12 stíhačiek F-16.
Desaťtisíce vojakov v teréne
O počte vojakov, ktorí sa manévroch zúčastňujú, ministerstvo neinformovalo.
Tajomník ukrajinskej Národnej bezpečnostnej rady Andrij Parubij tvrdí, že v blízkosti hraníc s Ukrajinou sa zhromaždilo asi 80 000 ruských vojakov, 270 tankov, 180 obrnených vozidiel, 380 delostreleckých systémov, 18 zariadení na odpaľovanie rakiet, 140 bojových lietadiel a 90 bojových helikoptér.
„Situácia je kritická nielen na Kryme, ale pozdĺž celých severných a východných hraníc. Ruské jednotky sú len asi dve až tri hodiny jazdy od Kyjeva,“ citoval Parubija britský server Mail Online.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová pohrozila Rusku „rozsiahlymi“ politickými a ekonomickými následkami, ak bude pokračovať vo svojom kurze v ukrajinskej kríze. Merkelová povedala vo štvrtok vo svojom príhovore v parlamente, že jediná cesta vedúca k ukončeniu krízy je prostredníctvom diplomacie.
Povedala tiež, že Európska únia a ostatné západné krajiny sú pripravené zmraziť bankové účty a zaviesť cestovné obmedzenia, ak Rusko odmietne „začať rokovať s cieľom dosiahnuť výsledky„. Uviedla tiež, že ak spomenuté opatrenia nebudú účinné, budú zavedené ďalšie a Moskva zistí, že jej „terajšie konanie jej spôsobí veľké škody, ekonomické aj politické„.
Merkelová zdôraznila, že ukrajinská územná integrita „je nediskutovateľná“ a obsadenie Krymu ruskými vojakmi je jasné porušenie medzinárodného práva.
O situácii na Ukrajine rokoval dnes v Budapešti na mimoriadnom rokovaní šéfov diplomacií krajín Visegrádskej štvorky (V4) a Nemeckej spolkovej republiky podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák.
Ako agentúru SITA informoval tlačový odbor rezortu zahraničia, ministri diskutovali o možných krokoch, ktoré by mohli viesť k upokojeniu súčasnej situácie. Zároveň sa zhodli na tom, že v danej situácii nie je iná možnosť, než prijatie ďalších sankcií, o ktorých by mala rozhodnúť nadchádzajúca Rada EÚ pre zahraničné záležitosti, ktorá zasadá v pondelok 17. marca.
Predsedovia vlád, predsedovia parlamentov a ministri zahraničných vecí V4 prijali v uplynulých týždňoch viacero spoločných vyhlásení.
Šéfovia diplomacií krajín okrem toho v listoch adresovaných vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej a komisárovi pre rozširovanie Štefanovi Fűlemu vyzvali na urýchlenie prípravy podpisu Asociačnej dohody EÚ s Ukrajinou. Rovnako Medzinárodný vyšehradský fond z iniciatívy predsedov vlád krajín V4 mobilizuje prostriedky, aby ešte v priebehu tohto roka zvýšil podporu Ukrajine.
Skupina ekonomicky najrozvinutejších krajín uviedla, že pozastavila prístupové rokovania s Ruskom, čo mnohí považujú za priamu odpoveď na obsadenie ukrajinského polostrova Krym ruským vojskom.
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá podporuje dobré vládne a ekonomické kroky svojich 34 členov, väčšinou bohaté krajiny sveta, uviedla, že dočasne „pozastavila všetky aktivity súvisiace s procesom prijatia Ruska„.
Stanovisko organizácie vydané vo štvrtok dôvody tohto kroku neudáva. Rusko rokuje s OECD o prijatí od mája 2007. V júni 2013 Moskva dokončila päť z 22 posudkov požadovaných na vstup. OECD tiež uviedla, že na požiadavku užšej spolupráce Ukrajiny s organizáciou so sídlom v Paríži bude reagovať pozitívne.
