- Nadácia Volkswagen Slovakia v rámci projektu Naša inkluzívna škola otvára témy inklúzie v spoločnosti
- Deviaty webinár zo série #INšpirujSaONline sa zameral na možnosti ľudí so znevýhodnením na trhu práce
- Až 155 000 ľudí so znevýhodnením na Slovensku by potenciálne mohlo pracovať, ale nedostanú príležitosť
Deviaty webinár zo série #INšpirujSaONline, ktorú realizuje Nadácia Volkswagen Slovakia, otvoril otázky možností, potenciálu a bariér na trhu práce na Slovensku. V súčasnosti sa odhaduje až 155 000 ľudí so znevýhodnením, ktorí by mali potenciál uplatniť sa v zamestnaní, na čo však nedostanú príležitosť. Aj to je dôvod, pre ktorý je dôležité hovoriť o význame inklúzie pre celú spoločnosť, ako aj o možnostiach jej praktickej aplikácie.
Jedným z kľúčových predpokladov uplatniteľnosti na trhu práce je dostupnosť vzdelávania pre všetky deti. Podiel žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na Slovenku je štvrtý najvyšší v Európe – 12,3 %. Zároveň sa na Slovensku až polovica týchto detí vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov aj napriek tomu, že by mohli navštevovať bežnú základnú školu. Dostupnosti vzdelávania pre všetky deti sa venuje nový projekt Naša inkluzívna škola.
Ako uviedla projektová manažérka, Ľubomíra Repáňová, „v pilotnom ročníku projektu Nadácia VW SK rozdelila 200 000 eur pre dve základné školy ako podporu na ich ceste k inklúzii. Okrem toho realizujeme aktivity smerované na širokú i angažovanú verejnosť s cieľom približovať význam inklúzie a rôzne aspekty života, kde by mala byť prítomná.“ Jednou z nich bol bezplatný webinár na tému Aké majú ľudia so znevýhodnením možnosti na trhu práce?.
O svoje skúsenosti a aktuálne informácie sa podelili odborníci z rôznych sfér.
Anna Podlesná, CSR manažérka v spoločnosti Profesia, ktorá sa dlhodobo angažuje v oblasti podpory zamestnávania ľudí so znevýhodnením, zarámcovala diskusiu štatistickými údajmi: „Na Slovensku je aktuálne približne 250 000 poberateľov invalidných dôchodkov, pričom až 150 000 ľudí so znevýhodnením by mohlo potenciálne pracovať. Približne 11 000 ľudí so znevýhodnením pracuje v chránených dielňach alebo sociálnych podnikoch. Na otvorenom trhu práce sa uchádzači so špeciálnymi potrebami uplatnia skôr v ojedinelých prípadoch. Chýba systémová podpora pri začleňovaní na pracovisku, alternatívne postupy pri prijímaní zamestnancov, mapovanie ich silných stránok. Bežná populácia má často obavy z nízkeho výkonu a častej práceneschopnosti.“
Špecifické potreby ľudí so znevýhodnením môžeme rámcovo rozdeliť na viditeľné (zrak, sluch, pohyb) a neviditeľné (spôsob myslenia odlišný od neurotypickej populácie, civilizačné ochorenia). Približne 20 % populácie na svete možno súhrnne nazvať neurodivergentná (porucha autistického spektra, ADHD, dyslexia, dyskalkúlia…). Až 80 % z nich je nezamestnaných.
Obavy a bariéry na strane zamestnávateľov
Marián Horanič zo Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím v SR uviedol, že častým problémom sú predsudky, keď zamestnávatelia nevnímajú ľudí so znevýhodnením ako pracovnú silu, ale ako pasívnych poberateľov podpory. Tento odmietavý postoj je umocnený nepoznaním podporných mechanizmov, ktoré môžu zamestnávatelia využiť. Rovnako si neuvedomujú, že aj pri zamestnávaní človeka so znevýhodnením je možné hľadať človeka, ktorý profilovo vyhovuje danej pozícii.
Medzi najväčšie obavy / bariéry zo strany zamestnávateľov patrí podľa prieskumu spoločnosti Profesia z roku 2020, realizovaného na 100 firmách pôsobiacich na Slovensku, bariérovosť prístupu a pracoviska (40 %), BOZP (36 %) a obava z výkonu (16 %).
Príklad dobrej praxe
Hlavným cieľom Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím je začlenenie ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti: „Je pre nás významné, aby bolo samozrejmosťou naplnenie ich ľudských práv. Chceme, aby boli akceptovaní takí, akí sú. Aby mohli pracovať, vzdelávať sa, oddychovať, mať rodinný život a priateľov.“ V rámci napĺňania tejto misie vzniklo v roku 2018 centrum BIVIO – hotel, reštaurácia a práčovňa. Ide o unikátny sociálny podnik s cieľom poskytnúť ľuďom so znevýhodnením možnosť pracovného uplatnenia, rehabilitačno-vzdelávacie aktivity, ako aj tréning zručností pre trh práce. Ako uviedol Marián Horanič, v krátkej histórii centra sa okrem priameho poskytnutia pracovných miest podarilo aj posunúť klientov ďalej a získali zamestnanie mimo sociálneho podniku.
Jedným z klientov a zamestnancov centra BIVIO je aj Richard Drahovský, predseda Združenia sebaobhajcov Slovenska. Hovoril o vlastnej skúsenosti: „Po škole sme zostávali doma – už nemusíme. Veľká výhoda je v tom, že máme možnosť si zarobiť, a zároveň nemusíme len sedieť niekde medzi štyrmi stenami.“ V rámci skupiny sebaobhajcov sa realizujú pravidelné stretnutia dospelých ľudí s mentálnym postihnutím, na ktorých diskutujú o svojich právach a povinnostiach, učia sa samostatnosti a rozhodovaniu.
Rôznorodosť – a jej silné stránky
Psychologička Viera Hincová zo združenia A Centrum poukázala na to, ako často si neuvedomujeme, že skupina neurodivergentných ľudí stojí za mnohými technologickými inováciami, bez ktorých si nevieme predstaviť bežný život. Je podľa nej dôležité prestať sa zameriavať na jeden stereotypný pohľad o neuplatniteľnosti na trhu práce len preto, že svoj výkon môžu podávať inak, ako je bežné. „Každý človek je individualita a zovšeobecňovanie a pripisovanie typických vlastností skupine ľudí môže viesť k nesprávnemu vnímaniu konkrétneho jednotlivca a stereotypom. Je potrebné vnímať, že sme rôznorodí a je načase, aby spoločnosť začala kriticky pozerať na svoje hodnoty. Napríklad, či nezabúdame, že je tu množstvo ľudí, ktorí fungujú inak a cez bežný „výkonovo orientovaný pohľad“ nevieme ohodnotiť ich pracovné postupy a prínos, alebo na ne reagovať. Chceme takýchto ľudí hodiť cez palubu, alebo vytvárať rešpektujúce prostredie, ktoré je prínosom pre nás všetkých?“.
Anna Podlesná doplnila: „Medzi príklady silných stránok neurodivergentných ľudí patria napríklad: zameranie na detail, výrazná koncentrácia (tzv. hyper-fokus), logické myslenie, schopnosť komplexného a rýchleho riešenia problémov, veľmi dobrá pamäť, práca s číslami. Ich individuálne potreby sa môžu týkať citlivosti na pracovné prostredie (svetlo, hluk…), spôsobu komunikácie alebo tímovej spolupráce,..„. Uviedla tiež, že mnohé globálne firmy už vytvorili programy pre neurodivergentných zamestnancov a sústredia sa na tzv. talent manažment – vytváranie a úpravu podmienok na prácu pre všetkých tak, aby vynikli silné stránky jednotlivca.
Podľa odborníčok je kľúčové hľadať spôsoby, ako môžu neurodivergentní ľudia vyjsť v ústrety spoločnosti, a zároveň vytvárať podmienky pre to, aby bol validovaný aj iný spôsob života. Medzi neurodivergentnými ľuďmi a ľuďmi so znevýhodnením sú takí, ktorí sa ľahko začlenia do „bežnej“ spoločnosti – i takí, ktorí potrebujú vysokú mieru podpory v zamestnávaní a manažmente svojho života. Rovnako to platí aj pri neurotypických ľuďoch, teda pri väčšinovej, „bežnej“ populácii.
„Inkluzívny prístup znamená, že vytvárame priestor, ktorý rešpektuje a reaguje na rôznorodé potreby, ktoré každý z nás má v rôznych životných situáciách. Zároveň je nesmierne dôležité začať uplatňovať tento prístup už v rámci vzdelávacieho systému a umožniť deťom vyrastať a rozvíjať sa spoločne,“ priblížila Ľubomíra Repáňová z Nadácie VW SK.
Informačný servis