Ambície maďarských strán sú väčšie než ich reálne možnosti, myslí si politologička Soňa Szomolányi. Povedala to v rozhovore pre agentúru SITA.
„Máme štyri maďarské strany. Samozrejme, u dvoch je zatiaľ úplne nereálne, aby sa vôbec dostali do parlamentu. Najväčšia pravdepodobnosť je v prípade Mostu, ak by spravil nejaký úžasný čin,“ zhodnotila šance strán politologička.
Podobnú rozdrobenosť vidí Szomolányi aj v prípade kresťansko-demokratických subjektov. Na druhej strane, množstvo drobných strán nie je podľa nej špecifikom Slovenska. „Dnes dochádza k fragmentácii politickej scény vlastne vo všetkých krajinách, okrem tých, kde majú bipartijný politický systém,“ podotkla odborníčka.
Trend posilňovania identity
„Na jednej strane sa hovorí, že dnes je trend posilňovania identity. Filozof Francis Fukuyama vraví, že vyhrávajú strany, ktoré apelujú na identitu. No dobre. Máme štyri maďarské strany. Tak to znamená, že sú štyri rôzne maďarské identity? Vidno, že tá identita nie je niečo, čo je nám dané, vrodené, ale sú za tým osobné ambície predsedov, ktorí profilujú a formujú to, čo by tou identitou malo byť. Ukazuje sa, že to je podstatne silnejšie, ako reálna potreba prihlásiť sa k nejakej identite. To je nový fenomén, ktorý pozorujeme na politickej scéne,“ vyjadrila sa Szomolányi.
Politologička Soňa Szomolányi: Smer-SD bude stále najsilnejší, pretože jadro je neotrasiteľné vo svojej viere vo Fica
Podľa Szomolányi to, čo trápi väčšinu slovenských Maďarov, je sociálno-ekonomická situácia. „Pretože väčšina z nich je z oblasti južného Slovenska, z vidieka alebo z východného Slovenska, sú to okresy, ktoré patria k historicky marginalizovaným. Aj pri dnešnom nedostatku pracovných síl je tam ešte nezamestnanosť, pretože pracujú hlavne v poľnohospodárstve. Čiže je za tým sociálno-ekonomická frustrácia. Nakoniec, to bolo charakteristické pre voličov maďarských strán od začiatku. Pokiaľ ide o ich postoje, mali veľmi blízko k postojom voličov HZDS. Ale bolo dôležité, akú líniu presadzovali elity, teda vedenie strán. Vďaka tomu vlastne maďarskí voliči podporili reformné vlády, prvú aj druhú Dzuridnovu vládu. Bolo to vďaka lídrom maďarskej menšiny. SMK, ktorá je teraz dosť naviazaná – poviem to veľmi eufemisticky – na maďarskú Orbánovu vládu, je iného razenia, je nacionálnejšia. Bez Orbánovej podpory by mali aj finančné problémy,“ vraví politologička.
Bugárova údajná komunikácia s Kočnerom
Predseda mimoparlamentnej SMK (Strana maďarskej koalície) József Menyhárt na tlačovej besede označil za zlú správu pre maďarskú komunitu, že koalícia medzi Mostom-Híd a SMK nebude. Sklamanie z nedohody vyslovil aj predseda vládneho Mostu-Híd Béla Bugár.
Mostu sa nepáčilo, že SMK trvalo na 50-percentnom zastúpení na spoločnej kandidátke. SMK zas tvrdí, že ich požiadavky boli v porovnaní s množstvom podmienok Mostu-Híd minimálne.
Spoluprácu s predsedom Mostu-Híd Bélom Bugárom explicitne vylúčilo aj Maďarské fórum. Ako povedal predseda strany Zsolt Simon, „vylučujeme účasť na akejkoľvek spolupráci, kde sú prítomné ´hodnoty´ a ´charakter´, ktoré Béla Bugár reprezentuje“. Narážal tak na predvolebný slogan z bilbordov s Bugárom: „Charakter rozhoduje.“
Voliči Bugárovi po voľbách vyčítali vstup do vlády so Smerom Roberta Fica, voči ktorému sa pôvodne opoziční lídri vyhranili a spoluprácu s ktorým zhodne odmietali. Podľa Simona Bugár nepresvedčivo vysvetlil svoju komunikáciu s Mariánom Kočnerom, obvineným z objednávky vraždy novinára Jána Kuciaka, vyplývajúcu z jeho konverzácie cez aplikáciu Threema, ktorú Kočner viedol s jednou z obvinených z objednávky vraždy, Alenou Zs..
