Ministerstvo spravodlivosti SR využíva v súčasnosti približne 200 elektronických monitorovacích zariadení.
Vyplýva to zo štatistík, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa rezortu Zuzana Drobová. Ide pritom o takmer 100-percentný nárast oproti aprílu tohto roka, kedy ich rezort využíval celkovo 118. Náramky sú vo väčšej miere využívané aj vo väzenstve.
Znižujú náklady na väznenú osobu
Podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) sú náramky víziou budúcnosti, pretože zásadne znižujú náklady na jednu väznenú osobu. V prípade GPS náramkov ide o alternatívnu formu trestu, ktorou je možné potrestať páchateľov drobnej kriminality či monitorovať osoby prepustené podmienečne z výkonu trestu.
„Využívanie alternatívnych trestov bolo doteraz u nás v SR vo výrazne menšom počte v porovnaní so západnou Európou. Preto som za účelom legislatívnych zmien vytvoril pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov a odborníkov z akademickej obce a rovnako z aplikačnej praxe a podarilo sa nám priebežne vytvoriť viac možností pre sudcov či prokurátorov, ako zvýšiť počet monitorovaných, čo považujem za výrazný krok rezortu vpred,“ uviedol šéf rezortu spravodlivosti Gál. Kým denne na jedného väzňa platí štát približne 40 eur, náramok daňových poplatníkov stojí denne okolo štyroch eur.
Inšpirovali sa v Izraeli
Ministerstvo spravodlivosti sa podľa kompetentných inšpirovalo v rámci elektronického monitoringu v Izreaeli . Krajina totiž tento inštitút využíva vo veľkej miere. Zariadenia, ktoré má na monitoring Slovenská republika k dispozícii, sú navyše dodávané priamo odtiaľ.
Využívanie alternatívnych trestov ako trestu domáceho väzenia, ale napríklad aj peňažného trestu a trestu povinnej práce, sú v SR využívané v podstatne menšom počte v porovnaní so západnou Európou.
