Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Iglesia del Santísimo Redentor) a priľahlé kultúrne a spoločenské centrum boli dokončené pred troma rokmi podľa projektu španielskeho architekta Fernanda Menisa z kancelárie Menis Arquitectos. Celá budova vyzerá ako jeden mohutný kus betónu rozkrájaný na štyri diely. Týmito priestormi preniká svetlo do uličiek medzi jednotlivými modulmi slúžiacimi na rôzne účely. Dva z nich uzatvárajú priestor chrámu, v troch sa nachádza trojpodlažné spoločenské centrum a vo štvrtom – najmenšom – toalety.
Chrámový priestor tvoria štyri masívne betónové objemy oddelené len úzkymi otvormi, ktoré pripomínajú prielomy v skalách. V jednom z nich žiaria dve trhliny v tvare kríža, ktorým dovnútra prenikajú paprsky svetla – druhým základným stavebným prvkom chrámu. Symbolizujú skutočnosť Kristovho vzkriesenia a nádej spásy, ktoré sú vyjadrené aj v názve kostola.
„Vnútri rozoklaných hmôt vznikol meditačný priestor, strohý, bez prítomnosti nadbytočných prvkov. Je to akési vnútorné útočisko, ktoré umožňuje nájdenie Boha aj seba samého v chráme,“ hovorí architekt Fernando Menis.
V architektonickom návrhu sa brala do úvahy aj akustika priestoru: „Na dosiahnutie lepšej akustiky sme skombinovali betón s rozdrvenou miestnou vulkanickou horninou (tzv. picón). Vďaka tejto kombinácii vznikli hrubé povrchové úpravy stien s vyššou absorpciou zvuku ako v prípade konvenčného betónu,“ vysvetľuje architekt.
Celý článok si môžete prečítať tu.
