Na Veľkej pardubickej šokujúco vyhrala obrovská outsiderka

PARDUBICE 13. októbra (WEBNOVINY) – Domáca obrovská outsiderka Orphee des Blins sa za 9:13,39 min spôsobom štart – cieľ šokujúco s náskokom 16 dĺžok stala víťazkou sobotňajšieho 122. ročníka Veľkej pardubickej steeplechase Českej poisťovne (st. ch. – c.-c., Listed, 6900 m, pre 6-ročné a staršie kone, dotácia 4,8 milióna Kč).

V sedle zverenkyne poľského kouča Grzegorza Witolda Wróblewského bol medzi 23 účastníkmi z troch krajín džokej Jan Faltejsek.

Stajňa Pegas majiteľa Jiřího Trávníčka získala prémiu 1,92 milióna korún.

Orphee des Blins mala koncom pracovného týždňa u spoločnosti Betino stávkový kurz 50, pred štartom ešte stúpla na 55. Druhý skončil ďalší hostiteľ Ronino (8,5), ktorého pobádal rodák z Dunajskej Stredy Jiří Kousek.

S treťou priečkou dovedna 28 dĺžok od suverénky sa musel uspokojiť legendárny už takmer 60-ročný Josef Váňa v sedle hrdinu predchádzajúcich troch edícií Tiumena, favorita s kurzom 2. Štvrtý docválal írsky Maljimar (dž. James Reveley) a piaty bol domáci Valldemoso (dž. Dušan Andrés).

Video: Veľká pardubická 2012

Slovenský Le Jackpot z MPL Racing Miroslava Pisklu sa pod vedením svojho kouča zo záhorského Javorca pri Sobotišti Jaroslava Brečku pohyboval pred záverečnou fázou na štvrtej – piatej pozícii.

Napokon sa vytratil zo zorného uhla a už len splnil základný cieľ v podobe dokončenia najznámejšieho skokanského súperenia pevninskej časti Európy.

Vo výsledkovej listine figuruje na poslednej 15. priečke presne 109 dĺžok od víťazky.

„Ja som veľmi spokojný aj vzhľadom na to, že sa stali dve obrovské chyby, ktoré beriem na seba. Prvou bolo to, že Le Jackpot mi po Taxise zobral ruky a dostal sa pred Írskou lavicou medzi kone, hoci som s ním chcel ísť aspoň dva kilometre vzadu. Keď sa ocitol v ruchu, už sa len valil, valil a valil a tieto sily mu potom chýbali v závere. Druhou zlou vecou bolo, že on približne 14 až 16 skokov absolvoval až príliš poctivo. Ak by to nebolo také ´delo´, tak pri takomto nadmernom výdaji energie ani nedolezie do konca. Základný cieľ v podobe dokončenia dostihov sme však splnili a na tejto skúsenosti sa dá stavať budúci rok,“ skonštatoval pre agentúru SITA Jaroslav Brečka.

Deväťročný ryšavý valach s francúzskym pôvodom Le Jackpot sa postaral o premiérový štart koňa zo slovenského tréningu na Veľkej od roku 1996, keď Voves (maj. Peter Oršuliak, tr. Josef Břečka, jazd. Pavel Průdek) obsadil pre centrálu Canter z Vysokej pri Morave 7. miesto.

Tridsaťsedemročný nemecký šampión zo sezóny 1997 Kousek bol na Veľkej druhý aj v roku 2008 ako partner hostiteľa Hirscha, v ktorého sedle vtedy nahradil zraneného Dušana Andrésa. „Čiko“ Brečka je víťazom Veľkej 1992 v sedle senického Quirinusa.

Jediným koňom so 4 úspechmi na konte zostáva Železník (1987 – 1989 a 1991). Zo slovenských jazdcov sa pred 46-ročným myjavským rodákom Brečkom podarilo zvíťaziť Jozefovi Čajdovi (1955, kôň 19/51 Furioso XIV) a Tiborovi Kňazíkovi (1966 Nestor).

„Krásne som sa zviezol, Ronino je poctivý koník. Pociťujem radosť, ale zároveň aj smútok, že je z toho zase ´len´ druhé miesto. Je to Veľká pardubická, takže ide o hodnotný úspech a ono ´len´ patrí, samozrejme, do úvodzoviek, víťazstvo by však veru bolo krajšie,“ povedal Jiří Kousek pre SITA a so smiechom dodal: „Mám 37 rokov, do toho Váňovho veku mi teda zostáva ešte 23 rokov, azda sa mi za taký dlhý čas podarí aspoň raz zvíťaziť.“

Svetobežník s početnými francúzskymi, talianskymi i nemeckými skúsenosťami Kousek prezradil, že mohol jazdiť víťazku, ale rozhodol sa rešpektovať svoje fyzické limity:

„Orphee des Blins mala ako kobyla predpísanú záťaž 66 kilogramov. Ja som mal dnes problémy dať 67 kg a jazdil som pri všetkých piatich sobotňajších angažmánoch minimálne 68 kg, aby som bol fit. Nebolo by profesionálne jazdiť vyšťavený. Vždy sa snažím realizačným tímom vyhovieť, ale poznám moje limity. Nikomu by sa asi nepáčilo, ak by som na Veľkej prevažoval dve kilá. Dlho som však nad tou ponukou premýšľal, váhal som. Vedel som totiž, že to je dobrá kobyla, rád by som na nej sedel. Napokon som však odmietol a oslovil som týždeň pred uzávierkou štartovej listiny trénera Olehlu. Dopočul som sa totiž, že potrebuje jazdca. Ja som bol bez koňa a preferoval som takého, ktorého som poznal. Ronina som videl v akcii a veľmi sa mi páčil. Považoval som ho za šancu na triumf najmä vtedy, keď zaprší a bude mäkko. On to svojím výkonom aj potvrdil.“

Kousek si na trati myslel, že tempo je prehnané: „Hovoril som si, že všetci, čo letia spredu, to nemôžu vydržať až do cieľa. Boli to hrozne rýchle dostihy. Ronino je poctivý kôň, ktorého netreba tlačiť, ale spočiatku natoľko nedržal kontakt. Tí prední napokon aj ´vykysli´ – až na víťazku… Tá nás doslova ucválala. S Roninom sme sa počas dostihov dostali do dvoch – troch menších ´mačkaníc´. Niektoré kone to dajú, ale on je na seba opatrnejší. Aj preto tak super skáče, zo skrumáži však vždy okamžite vycúva. Postrácali sme teda nejaké dĺžky a pri lepšom priebehu sme pravdepodobne mohli byť o čosi bližšie k Orphee des Blins, ale nepovažujem za reálne, že by sme s ňou dnes bojovali.“

Hrdinku ročníkov 2007 a 2008 Sixteen (pri druhom triumfe utvorila stále platný traťový rekord 8:59,9 min) džokej Josef Bartoš na trati zadržal. Kedysi veľmi obávaný Taxis zastavil iba Bremen Plana, ktorý stratil džokeja Jana Korpasa. Trezor (3,25) s džokejom Liamom Treadwellom, víťaz liverpoolskej Veľkej národnej 2009, dlho hýril aktivitou, napokon však skončil až ôsmy.

„Bol som pred zložitou voľbou. Moja manželka má totiž narodeniny a dala mi vybrať medzi kúpou torty za 500 korún alebo triumfom na Veľkej pardubickej. Rozhodol som sa takto,“ s nadhľadom povedal pre Českú televíziu kouč Wróblewski, ktorý pôsobí v centrále Zhoř pri Jihlave.

Desaťročná hnedka s francúzskym pasom Orphee des Blins predtým naposledy štartovala 18. augusta a skončila v meste medovníkov tretia na treťom zo štyroch kvalifikačných testov.

Prvý úspech v Česku zaznamenala už 12. júna 2010 práve pod Faltejskom na úrovni III. kat., potom však takmer dva roky pauzovala a pardubický čistý hetrik zavŕšila v máji a júni 2012 „len“ na úrovni IV. a III. kategórie.

„Je za tým veľká práca trénera. Len v kvalifikácii išla dostihy výrazne nad päť kilometrov, ale tréner celú sezónu pracoval na tom, aby si poradila s takouto vzdialenosťou,“ vysvetlil vlastník víťazky Jiří Trávníček.

„Orphee des Blins je mašina. Vedel som, že je to skvelá kobyla, ale po tomto naozaj nemám slov. Chcel som ju aspoň trochu schovať a nerobiť celé dostihy, nedala sa však udržať. Len som teda sedel a dúfal, že jej vydržia sily. Chvíľami som sa aj obracal a hovoril som si, či idem správne,“ skonštatoval Jan Faltejsek, ktorý má bohaté skúsenosti z Veľkej Británie, ale v tejto súvislosti podotkol: „Víťazstvo na Veľkej pardubickej je pre českých jazdcov neporovnateľné s akýmikoľvek Gold Cupmi a všetkým, čo som v zahraničí odjazdil. Je to niečo úžasné.“

„Som veľmi spokojný. Porazili sme Tiumena a prehrali sme s lepším koňom,“ cituje portál Galopp Reporter Roninovho kouča Čestmíra Olehlu, ktorý sa v minulosti radoval štyrikrát zásluhou Železníka a dva razy vďaka Registane. Kuriozitou je fakt, že džokej Andrés mohol byť v sedle víťazky. Pre to, aby mohol jazdiť Valldemosa, však dokonca odišiel z centrály DS Pegas. Teraz povedal: „Určite to neľutujem, so mnou by Orphee des Blins nezvíťazila.“

Sklamaná bola trénerka Trezora Hana Kabelková: „Džokej nesplnil moje pokyny.“ Filmový producent Jaroslav Bouček o svojej populárnej bielej reprezentantke Sixteen prezradil: „Bol to stopercentne jej posledný štart. Teraz o nej nakrútim film.“

Váňa uviedol: „Azda som povzbudil všetkých, ktorým ťahá na šesťdesiat, aby nehádzali ´flintu´ do žita – aj v tomto veku sa dá niečo dosiahnuť. Dnes z toho napokon bolo len tretie miesto, ale ja som si to nádherne užil, som spokojný. Víťazná kobylka bola perfektne pripravená a nedošiel jej dych.“ Čoskoro 60-ročný Váňa (nar. 20. októbra 1952 v Slopnej) má ako jazdec na konte rekordných 8 triumfov a v pozícii trénera 9 úspechov.

V roku 1994 mal veľmi vážny úraz v nemeckom Baden-Badene, počas prevozu do nemocnice ho viackrát museli oživovať pre zlyhanie srdca. Už o dva mesiace neskôr sa však opäť postavil na štart. Koncom apríla 2012 pri tréningu s kobylou Dancing Babe v lokalite kopca Vladař na Karlovarsku pri svojej centrále Bohuslav-Mlýnce utrpel zranenie ľavej nohy a podstúpil v Plzni operáciu zlomeniny stehennej kosti.

Odvtedy absolvoval jediný štart: 15. septembra bol s Tiumenom tretí na záverečnej kvalifikácii, čím splnil podmienku štartu. Teraz sa nestal najstarším víťazom v histórii.

Tento primát stále patrí Vladimírovi Hejmovskému (pôvodným menom Vladimir Alexandrovič Gejmovskij), ktorý zvíťazil 21. októbra 1951 deväť dní pred 60. narodeninami.