- aktualizované 31. marca, 12:17
Na Veľkonočnú nedeľu si katolíci pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela.
Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Pondelok Baránka
Veľkonočný pondelok sa zvykne nazývať aj Pondelkom Baránka na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote.
Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Poznáte jej históriu a pôvod?
Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ . A dodal: „Ale choďte a povedzte (to) jeho učeníkom.“ (Evanjelium podľa Marka, kapitola 16). Posledný sviatočný deň Veľkej noci je známy aj šibačkou a oblievaním dievčat.
Veľkonočná vigília
Veľkonočné obdobie – obdobie veľkonočnej slávnosti – trvá 50 dní. Začína sa Veľkonočnou vigíliou a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý tento rok pripadá na 4. júna.
Odsúdení zvládajú Veľkú noc lepšie ako Vianoce, počas veľkonočných sviatkov sa vo viacerých ústavoch budú konať rozličné turnaje
Toto obdobie sa slávi v radosti a plesaní ako jeden sviatočný deň, ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva radostné Aleluja.
Vstup Ježiša do Jeruzalema
Hoci väčšina kresťanov na Slovensku v nedeľu oslavuje Kristovo zmŕtvychvstanie, pravoslávni veriaci si pripomínajú vstup Ježiša do Jeruzalema, tzv. Kvetnú nedeľu.
Táto udalosť primala vtedajších Jeruzalemčanov vyjsť do ulíc a vítať Krista ako Mesiáša. Veľkú noc budú pravoslávni veriaci sláviť až na budúci týždeň.
Lazárova sobota
Kým inde vo svete sa pri bohoslužbách tohto dňa posväcujú ratolesti paliem, veriaci na Slovensku pre ten istý účel využívajú jahňady vŕby rakytovej, známe ako bahniatka. Zdržanlivosť od mäsa, mlieka, vajec, syra a ďalších živočíšnych produktov pre nich pokračuje aj naďalej.
Sviatočný charakter Lazárovej soboty však výrazne zmierňuje pôstnu disciplínu a na Kvetnú nedeľu sa po dlhšom čase na mnohých stoloch dokonca znovu objaví ryba.
Veľký alebo Strastný týždeň
V pondelok sa pre pravoslávnych kresťanov začne tzv. Veľký alebo Strastný týždeň, ktorý je úzko spätý s udalosťami zo života Ježiša Krista niekoľko dní pred jeho ukrižovaním. Obrady Veľkého štvrtka, najmä umývanie nôh a liturgia, majú kresťanom pripomenúť Tajomnú večeru a ustanovenie Eucharistie. Bohoslužby
Veľkého piatku sa začínajú vlastne už vo štvrtok podvečer čítaním tzv. 12 Evanjelií svätých Strastí. Pomerne dlhé úryvky biblického textu veriacim v chronologickom slede približujú udalosti pred ukrižovaním Christa, nočnú modlitbu v Getsemanskej záhrade, zradu, zajatie, výsluch u veľkňaza Kaifáša, Pilátov súd, cestu na Golgotu a samotné ukrižovanie.
Smútočný charakter bohoslužieb Veľkého piatku umocňuje i vynesenie doprostred chrámu tzv. plaščenice, plátna s vyobrazením sňatia Christa z kríža a jeho uloženia do hrobu.
