KYJEV 8. apríla (WEBNOVINY) – Východoukrajinskí „radikáli“ v meste Luhansk zadržiavajú 60 ľudí ako rukojemníkov, pričom sa im vyhrážajú zbraňami a výbušninami. V utorok to uviedla ukrajinská tajná služba, podľa ktorej sa zadržiavané osoby nachádzajú v jej vlastnej pobočke, ktorú „separatisti“ ešte cez víkend obsadili.
Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) údajných rukojemníkov ani zadržiavateľov bližšie neidentifikovala, médiá však predtým informovali o prevzatí kontroly nad budovou ozbrojenými proruskými demonštrantami. Jeden z aktivistov, ktorého agentúra Reuters cituje pod menom Anton, však popiera, že by sa na mieste nachádzali akékoľvek výbušniny alebo rukojemníci. „Nepotrebujeme rukojemníkov, aby sme získali, čo chceme,“ povedal muž označujúci sa za koordinátora akcie v Luhansku.
Ukrajinské bezpečnostné sily vytlačili v utorok proruských demonštrantov z budovy regionálnej vlády vo východukrajinskom meste Charkov, ktorú obsadili cez víkend. Úradujúci prezident Oleksandr Turčynov poslancom povedal, že kontrolu sa bezpečnostným zložkám podarilo získať napriek značnému odporu zo strany demonštrantov, ktorí použili ručné granáty aj bližšie nešpecifikované strelné zbrane.
Pri zásahu bolo niekoľko policajtov zranených, ich počet však prezident nešpecifikoval. Minister Arsen Avakov označil zásah za „protiteroristickú operáciu“. Polícia počas operácie zadržala najmenej 70 ľudí.
Rusko varuje pred občianskou vojnou
Rusko ráno vyzvalo Ukrajinu na „okamžité zastavenie“ zhromažďovania ozbrojených síl určených na potlačenie protivládnych demonštrácií na východe krajiny. Podľa Moskvy to totiž môže viesť k vypuknutiu občianskej vojny.
—-> TU.
Proruskí aktivisti obsadili oficiálne budovy vo východoukrajinských mestách Charkov, Doneck a Luhansk a žiadajú vypísanie referenda o pripojení k Rusku. Rovnaká situácia predchádzala aj pripojeniu Krymu k Ruskej federácii, čo vyústilo k najväčšej krízy medzi Západom a Moskvou do studenej vojny. Obzvlášť napätá je situácia na východe Ukrajiny, ktorý podporoval zosadeného prezidenta Viktora Janukovyča. Exprezident koncom marca verejne vyzval všetky ukrajinské regióny, aby vypísali referendum o ich budúcom štatúte.
NATO vyzýva Rusko, aby sa stiahlo z ukrajinskej hranice
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Anders Fogh Rasmussen vyjadril „obavy“ nad súčasným vývojom na východe Ukrajiny. Zároveň vyzval Rusko, aby stiahlo svoje vojská z ukrajinskej hranice. „Udalosti na východe Ukrajiny vyvolávajú veľké obavy,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii v Paríži. „Vyzývam Rusko, aby sa stiahlo… Akékoľvek ďalšie presuny k východnej Ukrajine by predstavovali vážnu eskaláciu (situácie),“ dodal.
—>TU.
To, že Rusko zhromaždilo desaťtisíce vojakov pri svojej hranici s Ukrajinou, v pondelok potvrdil aj americký vyslanec pri Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Daniel Baer. Takisto pritom Moskvu vyzval, aby zastavila eskaláciu napätia a vyhrocovanie situácie. „Máme dôkazy, že desaťtisíce vojakov nie sú na ich normálnych pozíciách,“ povedal Baer po mimoriadnom zasadnutí OBSE o situácii na Ukrajine, na ktorom sa však Rusko nezúčastnilo.
Podľa informácií Severoatlantickej aliancie má Rusko pri ukrajinskej hranici asi 40-tisíc vojakov. Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk uviedol, že ruskí vojaci sa nachádzajú len asi 30 kilometrov od hranice. Vyjadril presvedčenie, že Moskva sa pripravuje na inváziu do východnej časti Ukrajiny.
Americký minister zahraničia John Kerry v utorok obvinil Rusko z podnecovania separatistických nepokojov na východe Ukrajiny, pričom konštatoval, že Moskva takto môže vytvárať podmienky na vojenskú intervenciu ako v prípade Krymu, ktorý sa už pripojil k Ruskej federácii.
Kerry vyjadril presvedčenie, že za separatistickými náladami a nepokojmi sú platení ruskí agenti a ruské špeciálne jednotky. „Jednoznačná účasť Ruska na destabilizácii východnej Ukrajiny a na separatistických aktivitách je veľmi znepokojivá,“ vyhlásil Kerry pred poslancami amerického Kongresu.
Šéf diplomacie USA Rusku odkázal, že jeho krajina je pripravená zaviesť ďalšie sankcie voči ruským predstaviteľom ako aj voči ruskej ekonomike, bankovníctvu a energetike. „Už sú na stole,“ povedal Kerry. Spojené štáty už zaviedli dve série sankcií voči Moskve po tom, čo jej vojská obsadili polostrov Krym.