Desiatky miliónov ľudí izolovali pre šírenie koronavírusu v Číne, ďalšie desiatky miliónov v Taliansku a ďalších európskych i amerických krajinách. V Ázii i Európe prijali vlády najrozsiahlejšie epidemiologické opatrenia v novodobej histórii, v dejinách ľudstva však nie sú zďaleka prvé ani najdlhšie.
Čierna smrť prišla z Číny
Zatiaľ najväčšia pandémia zasiahla Áziu a Európu v polovici 14. storočia. Pľúcny mor, ktorému sa hovorilo aj čierna smrť, vtedy zabil desiatky miliónov ľudí. Zaujímavé je, že cesta jeho šírenia bola rovnaká ako v súčasnosti v prípade koronavírusu.
Viac o téme: Koronavírus
Pľúcny mor spôsobený baktériou Yersenia pestis a prenášaný i kvapôčkovou nákazou, sa prvýkrát objavil taktiež v čínskej provincii Chu-pej. Ako píše portál českej televízie ČT24, v roku 1334 tam zabil asi 90 percent obyvateľstva.
Vďaka obchodníkom a kočovníkom sa začal mor pomaly blížiť k Európe. Tam vtedy pre malú dobu ľadovú trpelo obyvateľstvo hladomorom, a taktiež zníženou imunitou. Čierna smrť sa v roku 1347 najprv, podobne ako u koronavírusu, objavila na talianskom území, konkrétne v Janove a Benátkach.
Prvú karanténu zaviedli už v 14. storočí
Benátky okamžite prijali prísne opatrenia, ktoré tvrdo vynucovali. Všetkých nakazených odviezli von z mesta, kde ich nechali zomrieť. O pár rokov neskôr prijali systém karantény, ktorý prevzali od mesta Ragus, dnešný Dubrovník.
Návštevníci mohli do mesta vstúpiť až 30 dní po príchode do oblasti, neskôr túto dobu rozšírili na 40 dní. A práve zo slov quaranta giorni (40 dní) vzniklo slovo karanténa. Benátky tiež vyhradili pre karanténu ostrov Lazzareto Vecchio, kam rýchlo premiestňovali všetkých, u koho sa prejavili symptómy choroby.
Zomrela polovica Európy
Aj ďalšie časti Európy prijímali karanténne opatrenia, z ktorých niektoré boli podobné tým dnešným. Zakázané boli trhy, veľké zhromaždenia ľudí, zatvárali sa školy, kúpele aj krčmy. Napriek týmto snahám zabila čierna smrť asi 30 miliónov Európanov, čo bola vtedy asi polovica populácie.