BRATISLAVA 1. decembra (WEBNOVINY) – Medzi tie najkvalitnejšie školy na Slovensku patria Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzita Komenského v Bratislave a Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Ukazuje to tak správa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) za rok 2010 ako aj v publikácia zverejnená na jar, ktorá klasifikovala vysoké školy u nás, pre agentúru SITA to povedal Člen Valného zhromaždenia ARRA Ivan Ostrovský. ARRA dnes prezentovala šieste hodnotenie slovenských vysokých škôl a ich fakúlt. Ostrovský upozornil, že hodnotenie podľa vysokých škôl ako celku je príliš všeobecné a „nedáva celkom reálny obraz o tom, ako naozaj je na danej inštitúcii kvalita rozdelená“. Preto je podľa neho možné „aj na ostatných vysokých školách nájsť dostatočne kvalitné fakulty“.
Ako ďalej povedal Ostrovský pre SITA po dnešnej tlačovej besede, podľa aktuálnej výročnej správy a aj klasifikácie agentúry majú najväčšie problémy s kvalitou vzdelávania a vedy vysoké školy ako je Univerzita svätých Cyrila a Metoda v Trnave a Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka. „V celku veľmi zaujímavým spôsobom s týmito problémami zápasí Univerzita Jánosa Selyeho v Komárne, ktorá začínala, je nová, ale predovšetkým v oblasti vzdelávania sa za posledné roky veľmi úspešne snaží dostať aspoň na slovenský priemer,“ konštatoval Ostrovský.
Z fakúlt zaznamenala podľa tohtoročného hodnotenia vysokých škôl ARRA „najväčší kvalitatívny posun Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského“. Najväčší nárast mala telovýchova pritom spolu so Stavebnou fakultou Žilinskej univerzity. Obe majú podľa Ostrovského kvalitný výskum a kvalitné doktorandské štúdium. „Grantová úspešnosť a doktorandi sú základom úspechu týchto dvoch fakúlt za rok 2010“. Naopak, najväčší medziročný pokles nielen vo výskume, ale i vo vzdelaní zaznamenali na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity, doplnil Ostrovský.
ARRA, ale napríklad aj analýzy OECD a ďalších medzinárodných organizácií upozorňujú na znižovanie kvality vysokoškolského štúdia masovým prijímaním študentov. Štúdium nemôže byť kvalitné na strane pedagógov ani študentov, ak študuje 60 až 70 percent mladých ľudí narodených v jednom ročníku. Ostrovský upozornil na známy fakt, že v jednom ročníku má jedno až dve percentá ľudí intelekt potrebný na absolvovanie tretieho stupňa VŠ vzdelania, ďalších 20 – 25 percent má predpoklady na úspešné ukončenie druhého, magisterského stupňa VŠ a nie viac ako 50 percent môže zvládnuť nároky prvého, bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia. Prostriedky investované do štúdia viac ako 50 percent príslušníkov jednej generácie nie sú podľa Ostrovského hospodárne a účelne využité. Uvedomujú si to viaceré krajiny vo svete, najmä európske. Hľadajú spôsoby, ako dať dostatočnú šancu, podchytiť tých, čo majú vyššie predpoklady rozvíjať v budúcnosti spoločnosť vďaka svojím schopnostiam. Je to však mimoriadne náročná úloha, keďže pritom nemožno zanedbať vzdelávanie ostatných. V masovom vysokoškolskom štúdiu majú však situáciu sťaženú podľa Ostrovského viac pedagógovia. Pri takom množstve študentov „hovoriť o individuálnom prístupe, ani nie k jednotlivcom, ale k menším skupinkám, je v mnohých študijných programoch iluzórne. …Pokiaľ sa nezvýši šanca pedagógom, aby mohli naozaj serióznym spôsobom sprostredkovať študentom svoje vedomosti a znalosti, tak dovtedy budeme mať s tou diferenciáciou vážny problém“, dodal pre SITA Ostrovský.
Tohtoročný ranking ARRA ukázal, že vysokoškolský systém výkonnostne stagnuje
Za problém považuje ARRA, že budúci študenti sa pri rozhodovaní o tom, na akú školu pôjdu študovať, neorientujú podľa kvality školy, jej úspechov vo vede. Naopak často si vyberajú menej kvalitné školy. Preto veľké množstvo vedcov vychovávajú aj školy so slabou vedeckou činnosťou. Vedecká produkcia na VŠ na Slovensku sa pritom celkovo zlepšila, no je to len nepatrné zlepšenie. ARRA pritom vychádza aj z údajov od niektorých súkromných škôl.