Múzeá zberateľských predmetov nepoznajú hraníc – či už ide o obyčajné poštové známky, pretekárske autíčka, alebo servítky – fantázii sa medze nekladú. Sigurdur Hjartarson, 70-ročný rodák z Islandu, si v roku 1997 otvoril The Icelandic Phallological Museum (Islandské falologické múzeum), ktoré je však známe skôr ako Múzeum penisov. V ňom sa návštevníkom naskytá pohľad na 276 penisov rôznych cicavcov. Najväčší exponát s dĺžkou 170 cm patrí vorvaňovi tuponosému a najmenší – dva milimetre dlhý nástroj – odobrali škrečkovi.
Začiatkom leta do jeho slávnej zbierky pribudol i ľudský exponát. Ten patril 95-ročnému Pállovi Arasonovi, ktorý ešte pred ukončením svojej životnej púte majiteľovi múzea prisľúbil, že svoj zakonzervovaný penis sprístupní celému svetu. „Na tento exponát som čakal 15 rokov,“ uviedol 70-ročný Hjartarson, ktorému už predtým svoje orgány prisľúbilo viacero mužov. Arason si vraj vychutnával každú možnosť v centre pozornosti a jeho rozhodnutie poskytnúť svoj úd múzeu dokonale vystihol jeho povahu. „Bol to vtipný chlapík, ktorý sa rád vychvaľoval,“ vyhlásil Hjartarson, ktorý však nechcel prezradiť dĺžku Arasonovho prirodzenia.
Múzeum, ktoré sa v roku 2004 presťahovalo z Rejkjavíku do islandského mestečka Húsavik, je najväčšie svojho druhu a ročne ho navštívia stovky zvedavcov. „Konečne je možné uskutočniť serióznu štúdiu v odbore falológie na organizovanej vedeckej úrovni, ktorá je prístupná aj pre obyčajných ľudí,“ pýši sa majiteľ múzea, ktoré okrem penisov obsahuje i zbierku malieb pohlavných údov či tienidlo na lampu z býčieho mieška. Bývalý učiteľ histórie, ktorý veľkú časť svojej zbierky získal od rybárov, lovcov a biológov, plánuje v rozširovaní svojich exponátov pokračovať.
www.phallus.is