Bol bývalý predseda Mostu-Híd Béla Bugár červeným súknom pre niektorých maďarských politikov? Bude požadovať maďarská reprezentácia zmenu preambuly Ústavy SR? Aké sú vzťahy maďarských politikov s premiérom Igorom Matovičom (OĽaNO)? Bude mať nová, spojená maďarská strana vo vedení aj slovenských politikov? Aj na tieto otázky v rozhovore pre portál SITA.sk odpovedal predseda Maďarskej komunitnej spolupatričnosti (MKS) Szabolcs Mózes.
MKS ako volebnú stranu vytvorili Strana maďarskej komunity (SMK), Maďarské fórum a Spolupatričnosť. Ako predseda ste MKS do parlamentu nepriviedli. Získala 3,9 percenta hlasov. Ak maďarskí voliči chceli zmenu, prečo MKS nevolili vo väčšom počte?
Jeden z dôvodov bol, že spolupráca maďarských strán nebola dostatočne široká, Most-Híd sa z vlastnej vôle nestal súčasťou spoločnej kandidátky. Vznikli mnohé dohady o tom, prečo sa to tak stalo. Povolebný vývoj presne ukázal, že tí, ktorí chceli spoluprácu maďarských strán, zostali a prebrali vedenie Mostu-Híd a tí, ktorí ju nechceli, odišli do politického dôchodku.
Druhým dôvodom neúspechu možno bolo, že ponuka zmeny a omladenia kandidátky nebola taká hlboká, ako chceli voliči a ako sme chceli aj my. Tretí faktor, ktorý nezaznieva v slovenských médiách, boli prieskumy, ktoré nám namerali nereálne málo percent, čoho dôkazom boli voľby. Nehovorím, že prieskumy boli kúpené, možno metodologicky tam boli nejaké problémy.
Čo máte na mysli?
Počas celej kampane bol v prieskumoch pomer síl zhruba 4 ku 2 pre Most-Híd, ale výsledok volieb ukázal opak v prospech Spolupatričnosti. Ľudia nám v závere kampane hovorili, že hoci máme dobrý program a vyváženú kandidátku, nemáme šancu, lebo prieskumy signalizujú podporu 2 – 2,5 percenta. Bolo ich ťažké presviedčať, že reálne máme na viac.
Keby prieskumy ukazovali reálnejší obraz, aj finiš kampane by bol iný. Na konci bolo cítiť, že časť voličov odchádzala k slovenským stranám. Videli tam moment zmeny a šancu, že tie strany budú v parlamente. Problém s prieskumami sa javí ako dlhodobejší problém. Aj výsledky minuloročných volieb do Európskeho parlamentu a prezidentských volieb odhalili, že celoštátne prieskumy v prípade maďarských strán ukazujú nereálne čísla.
Bol vtedajší predseda Mostu-Híd Béla Bugár červeným súknom pre niektorých maďarských politikov na Slovensku, prečo spoločný postup s Mostom-Híd nevyšiel?
Nepovedal by som, že pre politikov, skôr pre voličov. Ukázali to už aj prezidentské voľby, v ktorých dostal 3,1 percenta hlasov, hoci prieskumy naznačovali 10 alebo15 percent. Bol symbolom zlyhania a marazmu, pretože Most-Híd priviedol do katastrofálnej koalície, v ktorej zostal až do konca.
V auguste SMK, Most-Híd a Spolupatričnosť podpísali v Komárne deklaráciu o spojení do jednej strany. Ako ďaleko pokročili rokovania?
Dohodli sme sa, že vytvoríme dve pracovné skupiny. Jedna bude rokovať o právnych záležitostiach, ako stranu a jej štruktúry vytvoriť a druhá bude rokovať o ideových východiskách. Obe skupiny už pracujú.
Založenie spoločnej maďarskej strany je víťazstvom zdravého rozumu, hodnotí politológ
Kedy by sa mal proces spojenia zavŕšiť?
Nerád by som povedal nejaký dátum, aby sme sa nedostali do časového stresu. Najbližšie voľby, teda regionálne a komunálne, budú v novembri 2022. Myslím si, že definitívne by k spojeniu mohlo dôjsť niekedy v prvej polovici budúceho roka.
Ako sa bude volať nová strana?
Určite bude mať iný názov ako existujúce strany, ktoré rokujú o spojení.
Kto by sa mal postaviť na jej čelo? Bude to niekto z SMK, ktorá má teraz podľa prieskumov najväčšiu podporu?
Vôbec to tak nemusí byť. O tom pracovná skupina ešte ani nerokovala.
Mal by to byť človek, ktorý je dobre známy v maďarskej komunite?
Samozrejme, známy by mal byť. Otázne je, či by to mal byť človek, ktorý bol desaťročia politicky angažovaný. Hovoríme skôr o tom, že by nemal byť zaťažený dlhou politickou minulosťou.
Bude strana fungovať na princípe platforiem SMK, Mostu-Híd a Spolupatričnosti?
Zatiaľ to tak vyzerá.
Osobne nevidím potrebu ani väčšiu šancu zapájať slovenských politikov do spolupráce v rámci maďarskej strany.
Mala by nová strana oslovovať aj voličov slovenskej národnosti?
Bude mať ambíciu osloviť najmä maďarských voličov. Chceme však získať aj slovenských. Problémy na juhu Slovenska sa dotýkajú občanov maďarskej a slovenskej národnosti rovnakým spôsobom. Napríklad chýbajúce rýchlocesty R7, R2, železnice, sociálne problémy. Nezamestnanosť je vyššia v južných okresoch.
Je životaschopná idea spolupráce Maďarov a Slovákov v jednej strane?
Myslíme si, že reálna je spolupráca na báze strán. Osobne nevidím potrebu ani väčšiu šancu zapájať slovenských politikov do spolupráce v rámci maďarskej strany. Napríklad Most-Híd deklaruje, že je interetnickou stranou, ale v predsedníctve už nemá slovenských politikov, vytratili sa. Pritom nejde o to, že by niekto chcel niekoho vytlačiť. Zo strany slovenských politikov nie je dopyt po takejto strane. Ak sa chce Slovák angažovať v politike, ponúkajú sa mu slovenské strany s rôznymi ideovými zameraniami – liberálne, konzervatívne, ľavicové. Nevidím reálnu šancu, že by sa chcel pripojiť práve k maďarskej strane.
S ktorými slovenskými stranami chcete spolupracovať?
Najmä s tými, ktoré chceli pred voľbami zmenu. Časť tých strán je vo vláde a časť z nich sa do parlamentu nedostala, mám na mysli Progresívne Slovensko alebo KDH. Vylúčiť môžeme SNS a Smer-SD pre ich minulosť a, samozrejme, kotlebovcov.
Stranu Petra Pellegriniho Hlas-SD nevylučujte?
Je to nová strana. Osobne by som definitívne nepovedal nie, aj keď sme tomu blízko. Približne 99 percent politikov Hlasu na celoštátnej a regionálnej úrovni pochádza zo Smeru a sú zaťažení ficovskou minulosťou. Preto to nevyzerá na potenciál pre spoluprácu.
Maďarská koalícia odmietla ústretový krok Matoviča, kritizuje Korčok ich memorandum o svojbytnosti
Pri výročí sto rokov od podpísania trianonskej mierovej zmluvy sa premiér Igor Matovič ospravedlnil Maďarom na Slovensku za krivdy, ktorým boli vystavení. Stačí to a mali by nasledovať ďalšie kroky pri naprávaní historických krívd a pri uplatňovaní menšinových práv?
Ak sa bavíme o krivdách, tie nastali najmä po druhej svetovej vojne. Nezačal by som však s tým, že treba zrušiť Benešove dekréty. Bol by to pekný titulok, ale nie je to o tom. Problematické sú niektoré nariadenia, ktoré sú dodnes platné a účinné, aj keď slovenská elita pred rokmi tvrdila, že nie sú účinné. Bohužiaľ, sú. A preto sa stáva, že aj teraz ľudia dostávajú od Slovenského pozemkového fondu informácie, že im skonfiškujú majetok na základe toho, že mali nejakých nemeckých alebo maďarských predkov.
Ide napríklad o pozemky pod R7 a D4, kde sa už predtým politici a oligarchovia špekulatívne nabalili. Štát chcel tieto pozemky skonfiškovať v roku 1945, ale pre administratívne alebo iné problémy sa to nestalo. Princíp, na základe ktorého chcú teraz v 21. storočí zobrať ľuďom nehnuteľnosti, neobstojí ani podľa ústavy a ani podľa medzinárodných noriem. Ak sa to nevyrieši zákonom, tak Slovensko bude prehrávať spory na štrasburskom súde pre ľudské práva, a budeme musieť na to zareagovať neskôr.
V otázke menšinových práv je potrebné dosiahnuť stav, aby sa maďarská komunita nezmenšovala. Za posledných 25 rokov ubudla približne štvrtina Maďarov na Slovensku. Maďarská komunita sa s tým nechce zmieriť a mali by sa preto urobiť konkrétne opatrenia, ktoré doteraz chýbali.
Pri výročí Trianonu sa zdvihli emócie, keď premiér Matovič dostal do rúk Memorandum maďarskej komunity. Dá sa tento dokument vnímať ako požiadavka na autonómiu Maďarov na Slovensku?
Nebolo to memorandum maďarskej komunity, ale časti vtedajšieho prechodného vedenia SMK. Premiér prišiel s gestom ospravedlnenia, načasovanie a forma odovzdania memoranda bola vrcholne nešťastná zo strany SMK. Ak sa pozrieme na obsah memoranda, a teraz nehovorím o symbolickej preambule dokumentu, tak 80 – 90 percent požiadaviek tohto dokumentu je reálnych. Maďarská komunita ich posledných 30 rokov presadzuje. Vyzdvihol by som samosprávu v oblasti kultúry a školstva. Maďarskej komunity sa tieto oblasti bytostne týkajú a mala by o nich rozhodovať sama.
Mali by sme hovoriť pri územnosprávnom členení Slovenska o prirodzenej podobe regiónov vrátane tých, ktoré obýva maďarská komunita?
Bolo by to dobré nielen pre maďarskú komunitu, ale pre celé Slovensko. Teda aj pre región Spiša alebo Zemplína, ktoré sú roztrhnuté a vytvorili sa umelé celky. Napríklad Trnavská župa, do ktorej okrem centrálnej časti okolo Trnavy patrí aj Žitný ostrov a Záhorie. Bolo by potrebné zmeniť tiež hranice okresov, ktoré sa vytvorili ešte za mečiarizmu a mnohé sú neprirodzené. V prípade okresov je obrovský nepomer v počte obyvateľov: na severe máme okresy s 15 – 20-tisíc obyvateľmi, kým na juhu sú 100 -150-tisícové okresy, kde aj vzdialenosti do okresného mesta sú oveľa väčšie. Tieto problémy a nerovnosti sa neriešili 25 rokov.
Myslíte si, že by pre slovenských politikov bolo prijateľné, aby na čele župy s maďarským obyvateľstvom bol župan maďarskej strany?
Skôr je to otázka na Slovákov. Ak si zoberieme, že je tu desať percent občanov maďarskej národnosti a ak vytvoríme desať alebo dvanásť žúp podľa prirodzených regiónov, tak je logické, že budú jedna-dve župy, kde bude županom v niektorom z volebných období človek s maďarskou národnosťou. A možno v ďalšom období Slovák. Bolo by to prirodzené. Máme tu mestá, kde sú primátori maďarskej národnosti, napríklad v Komárne skoro za celých posledných 30 rokov. Pomer občanov slovenskej národnosti v meste rástol, teraz primátor lobuje za tamojšiu Maticu slovenskú na ministerstve kultúry. Maďari sú takými istými občanmi tejto krajiny ako Slováci, majú právo byť ministrami alebo županmi.
Aké sú aktuálne vzťahy medzi premiérom Matovičom a maďarskou politickou reprezentáciou po spomínanom memorande?
Nemyslím si, že sa zhoršili. Aj on vnímal, že to bola nepodarená akcia časti vtedajšieho vedenia SMK. Vtedy sa to javilo ako šanca na dialóg, ale nejaké pokračovanie v posledných mesiacoch nevidíme. Ak sme už otvorili dialóg, očakával by som, aby bol aktívnejší zo strany premiéra, pretože reálne môže niečo urobiť premiér a vláda. Chápem, že je tu mimoriadna situácia pre koronavírus, ale ak chceme dialóg, tak ten by mal pokračovať. Nestačí mať jedného poradcu.
Zmena preambuly ústavy na báze občianskeho princípu je klasická požiadavka maďarskej komunity.
Ste za to, aby sa v preambule Ústavy SR, zmenila formulácia – my národ slovenský na my občania SR?
Bol by tam zakomponovaný každý. Už by sa neriešilo, či je to Slovák, Maďar alebo Róm. Zmena preambuly ústavy na báze občianskeho princípu je klasická požiadavka maďarskej komunity.
Súčasná koalícia má ústavnú väčšinu. Je reálne, aby túto požiadavka naplnila?
Ak sa nemýlim, vo vládnom programe to nebolo. Ide o symbolický krok, z ktorého sa neodvíjajú ďalšie menšinové práva a nič to nestojí. Ak by vládna väčšina tento krok neurobila, budeme ho ďalej požadovať.
V 90-tych rokoch minulého storočia patril medzi jedného z najvýraznejších maďarských politikov na Slovensku Miklós Duray. V celej ponovembrovej histórii to bol zrejme Béla Bugár. Ako ste ho vnímali ako politika a podľa vás povedal posledné slovo v domácej politike?
Hodnotenie by som prenechal historikom a politológom. Myslím si, že z jeho strany bolo úprimné, keď povedal, že chce ukončiť politickú kariéru. V roku 2016 urobil obrovskú chybu, lebo celá spoločnosť ho predtým vnímala celkom inak ako po ďalších štyroch rokoch.
Bol jeho najväčší politický hriech, že išiel do vlády s Robertom Ficom a Andrejom Dankom?
Pokazil si svoje renomé. Oveľa väčším problémom je, že Fico a spol dostali ďalšie štyri roky na vládnutie. Aj pre maďarskú komunitu to bol šok, keďže maďarské strany 25 rokov boli súčasťou politiky lepšieho Slovenska a reformných vlád, vďaka ktorým Slovensko napredovalo a stalo sa súčasťou EÚ a NATO. Na to sme boli hrdí, ťažili sme z toho. Týmto krokom dostal Bugár a Most-Híd časť maďarskej politickej reprezentácie na zlú stranu. Áno, bol to politický hriech. Nie chyba, ale hriech.