Bratislavskí mestskí poslanci na poslednom zastupiteľstve vzali na vedomie Akčný plán rozvoja cyklistickej a pešej dopravy na rok 2025. Dokument obsahuje realizované, ale aj plánované projekty oboch alternatívnych foriem dopravy v rámci hlavného mesta.
Bratislava od roku 2019 vybudovala približne 50 km nových cyklotrás. Magistrát deklaruje, že len tento rok pribudne ďalších 10 km technicky alebo stavebne oddelených trás, plus ďalšie kilometre vyznačených cyklopruhov. Mesto si kladie za cieľ postupne prepájať ucelenú sieť hlavných mestských cyklotrás.
Prepoja dôležité cyklotrasy
„Rozvoj novej cykloinfraštruktúry nie je len o novopostavených kilometroch. Niekedy dôležitejšie než počet kilometrov je vybudovanie aj relatívne krátkeho nového úseku, ktorý priamo prepojí už existujúce frekventované cyklotrasy,“ poznamenalo mesto s tým, že práve na takéto úseky sa v najbližšom období zameria.
Príkladom takejto cyklotrasy je fyzicky oddelená, obojsmerná cyklotrasa Dunajská – Mlynské Nivy, ktorá má byť vybudovaná tento rok a prepojí dôležité trasy medzi Ružinovom a centrom mesta. Rovnako krátky úsek je pri Karloveskej zátoke, ktorý prerušoval napojenie na cyklotrasu na nábreží.
Bratislava odstráni betónové obrubníky na cyklotrase na Vajanského nábreží. Našli sme vhodnú alternatívu, uviedol Vallo
Ďalšou je nová, stavebne oddelená cyklotrasa medzi Hraničnou a Bajkalskou, ktorú chce mesto začať stavať tento rok, a ktorá sa napojí na existujúcu infraštruktúru do centra mesta a na hrádzu. S výstavbou chýbajúcej cyklotrasy na frekventovanej Devínskej ceste chcú začať na budúci rok.
Cyklotrasa pri petržalskej električke
„K akčnému plánu treba pre úplnosť dodať, že okrem cykloinfraštruktúry uvedenej priamo v dokumente, bude v tomto roku spustená aj úplne nová, fyzicky oddelená, šesťkilometrová cyklotrasa pozdĺž celej novej električkovej trate v Petržalke,“ doplnil hovorca magistrátu Peter Bubla.
Mestskí poslanci zároveň schválili majetkovoprávne usporiadanie pozemkov v súvislosti s plánovaným vybudovaním nového cyklomostu Dúbravka – Lamač.
Vallo bude pokračovať v rozvoji cyklistickej infraštruktúry, Bratislavčania sa môžu tešiť na ďalšie kilometre trás
Všeobecnou víziou, ktorá je špecifikovaná v dokumente Bratislava 2030 je, aby boli chodci a cyklisti rovnocennými alebo uprednostnenými účastníkmi cestnej premávky. „Bicykle by malo byť možné použiť v rámci ľubovoľne dlhej dochádzkovej trasy,“ konštatuje v dokumente magistrát.
Znižovanie rýchlosti na 30km/h
Súčasťou zlepšovania podmienok pre pešiu a cyklistickú dopravu v meste má byť aj upokojovanie dopravy, konkrétne znižovanie najvyššej povolenej rýchlosti na 30 km/h. V roku 2021 bol pomer takýchto ulíc na úrovni 21,5%, do roku 2030 je cieľ dostať sa na úroveň 51% upokojených komunikácií.
V tomto roku plánujú zaviesť v Bratislave dve zóny 30, pričom obidve budú v Podunajských Biskupiciach. „Ďalej by sa mali zaviesť minimálne tri zóny parkovacej politiky: PAAS Háje 2,3; PAAS SM2, PAAS NM2b – Teplická,“ konštatuje hlavné mesto s tým, že tie sú sú spravidla navrhované ako zóny 30.
Cieľom stanoveným v dokumente Bratislava 2030 je vytvorenie hlavných mestských cyklotrás tak ako sú zadefinované v Územnom genereli dopravy. „Do roku 2030 by malo byť vybudovaných 180 kilometrov hlavných mestských cyklotrás,“ dodáva magistrát.
