Rezort dopravy a výstavby chce na budúci rok pokračovať vo výstavbe a rekonštrukcii ciest, ako aj v liberalizácii vybraných železničných tratí. Popri tom sa však bude musieť popasovať s masívnym dlhom na železničnej infraštruktúre aj ďalšími problémami.
Čo budú priority ministerstva, akým spôsobom chcú riešiť problémové veci a na čo všetko využiť eurofondy, priblížil v rozhovore pre portál NašaDoprava.sk a tlačovú agentúru SITA minister dopravy Andrej Doležal.
Blíži sa koniec pomerne náročného roka 2020. Ako hodnotíte obdobie, odkedy ste na čele rezortu?
Bol to naozaj netradičný začiatok a všetky prvotné rozhodnutia vo veľkej miere ovplyvnila mimoriadna situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Snažili sme sa pružne reagovať na pomoc autodopravcom a medzinárodnej doprave vo všeobecnosti, keďže ich nevyhnutnosť sa ukázala najmä v čase mimoriadnej situácie, keď bolo potrebné zabezpečiť zásobovanie tovarov a služieb na Slovensko. Rovnako sme podporili poštových doručovateľov, ktorí tiež museli stáť v prvej línii.
Popritom to bola práca na príprave spustenia nového mýtneho systému, čo považujem za svoju prioritu. Rovnako naštartovanie procesov na ďalších stavbách, najmä D1 a D3, ale aj pokračovanie D4 R7. V neposlednom rade, doslova „do nemilosti“ sa v tomto roku dostal cestovný ruch. Práve preto sme spustili schému pomoci cestovnému ruchu, kde máme spolu 100 miliónov eur. Myslím si, že to síce trvalo, ale toto im skutočne pomôže viac, ako jednorazové príspevky.
Zmena správcu zlý stav vozoviek nevyrieši, ministerstvo upozorňuje aj na potrebnú zmenu financovania
Boli projekty, pri ktorých sa vám ťažko nadväzovalo na prácu vášho predchodcu?
Treba si uvedomiť, že práca ministra je vždy o nadviazaní na prácu svojho predchodcu. Samozrejme, nie so všetkým som sa stotožnil, ale vo veciach, ktoré sú jasne dané a rozpracované, je nevyhnutnosťou pokračovať správnym smerom.
To je prípad nastavenia procesov v súvislosti s výstavbou D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, kde NDS koná a vedie už súťažný dialóg s uchádzačmi na dokončenie úseku. Cieľom zostáva, aby tento úsek mohol byť daný do užívania motoristom najneskôr do konca roka 2023.
Ďalej nám zostáva rozostavaný tzv. nultý obchvat Bratislavy spolu s R7, kde nie vždy všetko prebieha hladko. Ale s koncesionárom komunikujeme a vieme, že dokáže realizáciu stavebných prác zvládnuť. Je však potrebné zdôrazniť, že Slovensko stále nemá dobudované kľúčové úseky na diaľniciach D1 a D3 na Kysuciach.
Na ktoré oblasti sa chcete viac zamerať, ktoré doteraz neboli prioritami?
Nenazval by som to tak, že sa chcem venovať veciam, ktoré predtým neboli prioritami. Snažím sa venovať svoju pozornosť všetkým oblastiam, ktoré patria pod rezort, rovnomerne. Prirodzene, aj ľudia vnímajú, že prím majú diaľnice, ale ja by som chcel dosiahnuť, aby sa minimálne rovnaká pozornosť venovala železniciam. Práve preto sme pripravili zoznam priorít cestnej infraštruktúry a zoznam s rovnakou filozofiou pripravujeme aj v oblasti železničnej infraštruktúry.
Oba tieto zoznamy budú slúžiť ako analytické podklady pre vznik Harmonogramu priorít, v ktorom bude k jednotlivým projektom priradený aj finančný a časový rámec realizácie. Dokument nie je nemenný a mal by sa pravidelne aktualizovať na základe dopravnej situácie po dobudovaní infraštruktúry a vývoja socio-ekonomickej situácie v regióne. Tým chcem povedať, že nebudeme stavať infraštruktúru na základe pocitov, či politických preferencií, ale na základe presných dát.
Ľudia si budú môcť na našej stránke pozrieť, aké silné je žiarenie v ich okolí, aké sú najvyššie povolené intenzity a overiť si, či sa po zavedení 5G sietí intenzity zmenia.
Čo poštové služby a telekomunikácie?
Pre mňa osobne tým, že som prišiel z prostredia televíznych médií a vysielacích technológií, tak sa, prirodzene, viac zaujímam o elektronické komunikácie a poštové služby. Osobne mám pocit, že moji predchodcovia venovali najviac pozornosti diaľniciam. Ja by som chcel poukázať aj na to, že na rezorte dopravy a výstavby – hoci o tom náš názov nehovorí nič – zastrešujeme aj problematiku pôšt, pokrytie Slovenska signálom, prenos dát a podobne.
Napríklad toto leto sa začal veľmi zaujímavý projekt merania intenzity elektromagnetického poľa v Banskobystrickom kraji a chceli by sme v ňom pokračovať na celom Slovensku. Ľudia si budú môcť na našej stránke pozrieť, aké silné je žiarenie v ich okolí, aké sú najvyššie povolené intenzity a overiť si, či sa po zavedení 5G sietí intenzity zmenia. Toto vnímam ako veľmi dobrý príspevok v boji proti hoaxom o 5G.
Máte už za sebou projekty, ktoré sa vám podarilo presadiť a zrealizovať?
Po príchode na ministerstvo som si predsavzal, že musíme pohnúť s najväčšími problémami – mýtny systém, tunel Višňové, dostavba D1 z Bratislavy do Košíc a, samozrejme, zvýšenie záujmu o železničnú dopravu. Všetko je v štádiu riešenia, takže povedať, že som na to hrdý, zatiaľ nemôžem. Verím však, že ak pôjdu veci dobrým tempom, po skončení môjho funkčného obdobia budem spokojný s vykonanou prácou.
Čo teda považujete za svoj najväčší úspech, ktorý ste ako minister dosiahli?
Určite by to bolo spustenie tendra na mýto, schválenie prioritizácie cestnej infraštruktúry, akcelerovanie obstarávania diaľničného privádzača pre Kysucké Nové mesto a nájdenie dočasného riešenia pre trať Bratislava – Komárno.
Autodopravcovia: Podstatná časť peňazí z mýta by mala ísť do diaľnic a nie súkromných rúk ako dnes
Ako to vyzerá aktuálne s dopravou a cestami?
Toto by bolo najlepšie opýtať sa priamo motoristov, prípadne cestujúcich. Tých podľa mňa najviac poteší každý nový úsek diaľnice, či cesty. Každý vynovený úsek cesty – to by však nemala byť výnimočná chvíľa, ale bežný, pravidelný jav. O to mi ide v mojom úsilí. Rovnako by malo ľudí potešiť, že vlak je bez meškania, je v ňom príjemne a nadväzuje naň autobus, či MHD. Na druhej strane by to však malo byť bežné. A stále nie je. Takže na tom pracujeme.
Čo očakávate v najbližších mesiacoch, aké zmeny?
Teraz koncom roka otvára NDS dva diaľničné úseky pri Žiline a na Kysuciach. V budúcom roku by mali postupne pribúdať ďalšie úseky obchvatu Bratislavy. V budúcom roku by mal byť hotový juhozápadný obchvat Prešova, ktorým prepojíme D1 od Poradu na Košice. To sú ale veci, ktoré dobiehajú z predošlého obdobia.
Otvorene musím povedať, že počas môjho pôsobenia budem rád, keď dokončíme úsek Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, posunieme sa bližšie k realizácii Turany – Hubová, ktoré sú jediné nerozostavané na D1 a dokončíme nadväzujúci úsek Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať.
A v rámci železničnej dopravy?
Každý z veľkých železničných projektov presahuje svojím obdobím prípravy a realizácie jedno volebné obdobie. Ide o kontinuálnu prácu, na ktorú nadväzujem a pripravujem nové projekty pre ďalšie obdobia. Z tohto dôvodu som hrdý aj na čiastkové ciele, ktoré nie sú pre verejnosť vždy viditeľné.
Určite by som rád spomenul nedávne vypravenie prvej elektrickej vlakovej súpravy na trati Žilina – Zwardoň. Ide o prvý z 25 elektrických vlakov, ktoré sú predmetom najväčšieho tendra v histórii Národného dopravcu Slovenskej republiky v hodnote 160 miliónov eur. Zákazka bola spolufinancovaná z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
Ako môžu pomôcť európske zdroje?
Eurofondy sú viac-menej hlavným zdrojom investícii do železničnej infraštruktúry, jej modernizácie aj vlakových súprav. V realizácii máme viacero veľkých zákaziek. Obstarávame nové dieslové vlaky na regionálne trate, aj ozubnicové vozidlá do Tatier. Jeden z najdôležitejších projektov je modernizácia trate medzi Púchovom a Považskou Teplou, veľmi významný železničný Uzol Žilina alebo trať Poprad – Lučivná.
Všetky tieto úseky sú súčasťou trate Bratislava – Košice, ktorá tvorí transeurópsky koridor. To je jedna z podmienok investícii eurofondov. Ďalšou podmienkou sú zelené investície, kam bezpochyby železničná doprava patrí. Verím, že zvyšovaním rýchlosti, vyššou bezpečnosťou, kvalitou a komfortom cestovania v nových vozňoch zvýšime atraktivitu železníc pre cestujúcich, aby presadli z áut do vlakov.
Najväčšou udalosťou bude plánované sprevádzkovanie celého 16-kilometrového úseku medzi Púchovom – Považskou Teplou.
Máte nejaké konkrétne plány pre rok 2021?
V roku 2021 budú v realizácii viaceré projekty modernizácii železničných tratí z fondov EÚ. Asi najväčšou udalosťou bude plánované sprevádzkovanie celého 16-kilometrového úseku medzi Púchovom – Považskou Teplou. Pokračovať budeme v modernizácii Uzla Žilina, trate Devínska Nová Ves – Kúty alebo Poprad – Lučivná a tiež modernizácia ozubnicovej trate v úseku medzi Štrbou a Štrbským Plesom.
Očakávame ukončenie verejného obstarávania a následnú realizáciu Terminálu integrovanej osobnej prepravy v Trebišove a tiež elektrifikáciu trate Haniska – Moldava nad Bodvou. Obstarávať sa bude elektrifikácia trate Bánovce nad Ondavou – Humenné. Plynulo budú pokračovať dodávky nových regionálnych vlakových súprav z eurofondových projektov ZSSK a budú pokračovať obstarávania na ďalšie vlaky.
Do akej miery zasiahla pandémia leteckú dopravu?
Už prvotné opatrenia na začiatku krízy s pandémiou značne zasiahli leteckú dopravu u nás. Tá kríza sa však ďalej prehlbovala a prehlbuje. Čísla hovoria jasne: v súvislosti s prijatými opatreniami nielen u nás, ale aj na území iných štátov, došlo od marca tohto roka k značnému poklesu v osobnej leteckej doprav. Veď počet odbavených cestujúcich v porovnaní s minulým rokom dnes predstavuje pokles viac ako 90 percent, takže obrovský prepad.
Na strane druhej sa darilo nákladu v spojitosti s prepravou zdravotníckeho materiálu, ochranných pomôcok či ďalších zahraničných zásielok. Preto aj letiskové spoločnosti si zaslúžia pomoc a určitú kompenzáciu, ktorú im chceme poskytnúť po schválení Európskou komisiou.
Civilné letisko Sliač končí, o prácu prídu desiatky zamestnancov
A budúcnosť?
Dnes s určitosťou nikto nevie predvídať, ako sa bude vyvíjať epidemiologická situácia nielen na Slovensku, ale predovšetkým v celej Európe, keďže ďalší vývoj v leteckej doprave je úzko previazaný so situáciou na medzinárodnej úrovni. Preto by som nerád hovoril o konkrétnych veciach, čo a ako bude. Faktom zostáva, že dnes je celý segment leteckej dopravy vplyvom pandémie veľmi výrazne zasiahnutý a jeho oživenie a urovnanie negatívnych následkov určite nemôžeme očakávať v krátkom časovom horizonte.
Prioritou vlády aj vášho rezortu je výstavba a rekonštrukcia ciest aj mostov. Aké sú teda plány v tejto oblasti?
Na Slovensku vnímame začiatok výstavby alebo opravu nejakého úseku ako výnimočný jav a veľkú slávu. Malo by to byť však tak, že by sa mali cesty stavať a udržiavať pravidelne a priebežne, tak, aby si to motoristi ani nevšimli, iba jazdili po udržiavanej cestnej infraštruktúre. Preto presadzujem vytvorenie Fondu cestnej infraštruktúry po vzore Českej republiky, kde by bola stála zásoba financií na pravidelnú, kontinuálnu údržbu a výstavbu. Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na eurofondy, lebo príde čas, keď už nebudú.
Príde pomoc aj cestám prvej triedy?
Nosnou infraštruktúrou je stále sieť ciest prvej triedy, ktoré boli roky neudržiavané a v tieni diaľničnej výstavby. To sa teraz zmení, spustili sme veľkoplošné opravy ciest I. triedy za 200 miliónov eur na jar by sa už malo robiť a 1 300 km ciest I. triedy figuruje aj na vysokej priečke v Zozname investičných priorít. To však nič nemení na fakte, ktorý som povedal na začiatku predchádzajúcej odpovede, že musíme nájsť systémové riešenie financovania údržby a výstavby infraštruktúry.
Veľa sa hovorí o modernizácii železničnej dopravy. Ktoré projekty z tohto roka sa podľa vás najviac posunuli dopredu?
Treba povedať, že železnice sú prioritou v doprave, a to aj v súvislosti s plánom obnovy, v ktorom EÚ vyžaduje tzv. zelené riešenia. Vieme, v akom stave dnes železnice u nás máme a zároveň vieme, kam sa chceme posunúť. Jedným z parametrov, ktoré ľudí zaujímajú, je určite rýchlosť dopravy. V budúcom roku sprevádzkovaním posledného úseku Púchov – Považská Teplá dosiahneme na celej trati medzi Bratislavou a Žilinou možnú rýchlosť 160 km/h.
Ďalšou pridanou hodnotou sú nové vlaky, ktoré poskytujú úplne inú úroveň kvality cestovania. Vyššia kultúra cestovania spolu s rýchlosťou a pohodlím prestupu môže do vlakov dostať aj skupinu tých, ktorí doteraz o železnici ako spôsobe dopravy napríklad do práce ani neuvažovali. K tomu sa viaže aj realizácia projektov záchytných parkovísk v okolí Bratislavy. Po už otvorených parkoviskách v Pezinku a Ivanke pri Dunaji, je v príprave parkovisko v Nových Košariskách a tiež projekty nových železničných zastávok vo Vrakuni, Ružinove a v Boroch.
Financovanie železníc v štátnom rozpočte je nedostatočné, podľa Mateja potrebujú stovky miliónov eur
Ktoré plány sa vám zatiaľ nepodarilo zrealizovať?
Za tak krátke obdobie, počas ktorého som v úrade, by som určite nechcel hovoriť o žiadnych neúspechoch. Snažíme sa hľadať riešenia, či už je to výstavby chýbajúcej cestnej siete alebo zmierňovanie následkov pandémie. Máme v rukách prioritizáciu projektov cestnej infraštruktúry a vieme, že od toho sa bude odvíjať ďalšia naša práca. Samozrejme, dôležité sú financie, ktoré chýbajú všade. Sústredíme sa preto na čo najefektívnejšie dočerpanie eurofondov z aktuálneho programového obdobia a zároveň sa už teraz pripravujeme na nové. Preto chceme mať čo najlepšie pripravené projekty, s ktorými sa budeme o tieto peniaze uchádzať.
Veľa sa hovorí o zimnej sezóne, o finančnej pomoci pre domáci cestovný ruch, ktorý utrpel dosť pre pandémiu. Čo by najviac cestovný ruch potreboval?
Schému pomoci pre cestovný ruch sme spustili 15. decembra, to znamená že podnikatelia sa už môžu uchádzať o peniaze zo 100-miliónového balíka. Pri jej príprave sme komunikovali nielen s inštitúciami, ale najmä so zástupcami domáceho cestovného ruchu či stavovskými organizáciami. Považujem za dôležité nerozhodovať od stola, ale načúvať potrebám ľudí, preto sme pripravili jednoduchý formulár, tak aby o financie zo schémy pomoci vedeli ľudia požiadať bez stresu a zbytočnej byrokracie.
Oprávnené obdobie pomoci je od začiatku pandémie, požiadať o pomoc teda môžu žiadatelia aj spätne a to od 1. 4. 2020 až do 30. 12. 2021. Pomoc je zameraná na celý sektor cestovného ruchu. Pomôcť chceme napríklad reštauráciám, športoviskám, lyžiarskym strediskám, cestovným kanceláriám, ubytovacím zariadeniam… Je tam toho naozaj dosť. Osobne ma teší, že sa nám s kolegami na ministerstve podarilo pripraviť kvalitnú schému pomoci, zatiaľ evidujeme veľký záujem, žiadosti nám pribúdajú každým dňom. Verím, že to podnikateľom v cestovnom ruchu pomôže preklenúť toto náročné obdobie.
Nechcem, aby ľudia vnímali Slovakia Travel ako štátnu cestovku pre zamestnancov po veľtrhoch cestovného ruchu.
Na akú pomoc si budú musieť podnikatelia počkať?
Vieme, že naštartovanie turizmu nepôjde zo dňa na deň. Dnes je našou prioritou uchrániť tisícky pracovných miest a zachovať všetko to dobré, čo turizmus ponúka. Až ďalšie mesiace ukáže, ako rýchlo sa s následkami, ktoré táto kríza vniesla do cestovného ruchu ako jedného z najviac zasiahnutých segmentov hospodárstva, budeme vedieť vysporiadať.
Na druhej strane verím, že ľudia budú naozaj „hladní“ po zážitkoch a zmene prostredia a rozhýbu tento sektor. Práve preto potrebujeme agentúru na podporu cestovného ruchu, pracovne ju voláme Slovakia Travel a chceme, aby vznikla od budúceho roka.
Prečo je dôležité, aby malo Slovensko svoju vlastnú cestovnú agentúru?
Nepôjde o cestovnú agentúru. Nechcem, aby ľudia vnímali Slovakia Travel ako štátnu cestovku pre zamestnancov po veľtrhoch cestovného ruchu. Slovakia Travel bude agentúra na podporu propagácie cestovného ruchu a okrem marketingu bude naviac zastrešovať analytickú činnosť vrátane dátového centra, mapovanie odvetvia cestovného ruchu, to znamená, že bude aj hodnotiť jeho efekty a prínosy. Významnou súčasťou bude hodnotenie kvality služieb a destinačného manažmentu.
Vnímam to tak, že bez poriadnej analytickej podpory a exaktných dát nie je možné efektívne nastaviť a potom aj zrealizovať propagáciu našich dovolenkových destinácií. A jedným z dôvodov, prečo potrebujeme špecializovanú agentúru je fakt, že všetky okolité krajiny ich majú. Tým pádom je Slovensko v tejto oblasti nekonkurencieschopné. Ak chceme pritiahnuť turistov k nám, musíme pre to spraviť zmysluplný krok, ktorým je jednoznačne zriadenie agentúry na podporu cestovného ruchu.
Ako ste spokojný s výsledkami elektronickej aukcie čo sa týka rozdelenia frekvencií pre 5G sieť?
Prijal som s potešením informácie o úspešnej dražbe frekvenčných pásiem, vďaka ktorej Slovensko získalo 100 miliónov do štátnej pokladne. Čo je však dôležitejšie, dostali sme reálny základ pre kvalitné pokrytie 5G signálom na našom území. Spotreba dát rastie raketovou rýchlosťou. Nová technológia pomôže bežným používateľom zobraziť online obsah rýchlejšie a vo vyššej kvalite, ale hlavne posilní širokú škálu budúcich odvetví.
Dnes už reálne hovoríme o autonómnych vozidlách či inteligentnej mobilite. Priemysel 4.0 sa bez rýchleho a stabilného pripojenia nezaobíde. Otázkou teda nie je, či 5G potrebujeme, ale čo vďaka tejto technológii dokážeme spraviť pre vyššiu kvalitu života. Od maloobchodu cez vzdelávanie, dopravu, služby inteligentných domácností až po zdravotnú starostlivosť.
V súvislosti s 5G sieťami sa objavilo množstvo dezinformácií…
Preto som zriadil 5G pracovnú skupinu, v ktorej široké konzílium odborníkov pracuje na prístupe aj komunikácii tejto komplexnej problematiky. Najnovšie pracovná skupina zverejnila už spomínanú interaktívnu mapu intenzity elektromagnetického poľa, kde si občania môžu pozrieť presné úrovne namerané v mieste bydliska.
Aby sme získali peniaze z plánu obnovy, musí Slovensko predložiť aj zelené projekty. Riešilo by ministerstvo ochranu životného prostredia, keby nešlo o financie z EÚ?
Áno, riešili by sme zelené projekty, aj keby plán obnovy neexistoval. Dôvod je jednoduchý. Od roku 2021 musia byť všetky nové stavby postavené v štandarde domov s takmer nulovou potrebou energie. Je to požiadavka Európskej únie, ku ktorej sme sa zaviazali a na Slovensku sa na ňu kontinuálne pripravujeme asi 7 – 8 rokov. V tomto duchu sme poskytovali príspevky na zatepľovanie starších rodinných domov a aj nové rodinné domy s takmer nulovou potrebou energie.
A ďalšie oblasti?
Ďalšou skupinou zelených projektov sú železnice, konkrétne z plánu obnovy by sme chceli na menšie opravy tratí využiť 700 miliónov eur. Potom tam máme pripravený projekt elektrifikácie trate Bánovce nad Ondavou – Humenné. Chcem povedať, že do železníc by mohlo ísť násobne viac peňazí, ide však aj o to, do akej miery máme pripravené projekty, s ktorými sa o peniaze z Bruselu môžeme uchádzať. Železničná doprava pri tom dokonale spĺňa ekologické požiadavky.
V rámci ochrany životného prostredia je dôležitá elektrifikácia dopravy aj dopravných prostriedkov, či hľadanie alternatívnych pohonov i spôsobov dopravy.
Tento rok nám, žiaľ, peniaz nevyšli, ale s výzvami na cyklodopravu plánujme pokračovať.
Do akej miery podporujete tieto snahy?
Ja som veľký fanúšik inovácií a nových vychytávok. Podpora vozidiel na alternatívny pohon je však u pána ministra hospodárstva Richarda Sulíka, rovnako aj podpora nákupu ekologických áut. My podporujeme nákup ekologických trolejbusov, električiek aj vlakov z eurofondových peňazí.
Rezort dopravy plánuje dať na podporu cyklistickej dopravy a cykloturistiky viac ako 32 miliónov eur
Čo si myslíte o dôležitosti cyklodopravy a výstavby cyklociest?
Že je to výborná alternatíva ku klasickej motorovej doprave, je ekologická, nezaberá toľko priestoru ako motorové dopravné prostriedky a má bonus: človek na bicykli robí veľmi veľa pre vlastné zdravie. Sám som si vyskúšal cestu z domu na ministerstvo a zistil som, že mi trvá iba o 5 minút dlhšie, ako autom.
Čo ale v tomto smere robí váš rezort?
Na ministerstve vznikol nový odbor stratégie, ktorý má prinášať nové riešenia aj v oblasti cyklodopravy. Naviac máme nášho národného cyklokoordinátora, nenahraditeľného Petra Klučku, ktorý je najnadšenejší cyklofanúšik akého poznám. V minulom roku zorganizoval prvú cyklovýzvu, v ktorej ministerstvo rozdelilo vyše 13 miliónov eur na projekty výstavby cyklochodníkov. Tento rok nám, žiaľ, peniaz nevyšli, ale s výzvami na cyklodopravu plánujme pokračovať. Zaznamenali sme veľký záujem samospráv o tento typ podpory, takže cyklodoprava určite áno, všetkými desiatimi.
Ako ste prežívali Vianoce? Stihli ste včas nakúpiť darčeky pre svojich najbližších?
Darčeky som do poslednej chvíle nemal, u nás to vlastne ani nie je o vecných daroch. Pre mňa osobne je počas Vianoc najvzácnejší pokoj a že som doma s rodinou. Pod stromčekom nemusím mať nič vecné. Naozaj mi stačí trochu pokoja v rodinnom kruhu, pocit, že sa nemusím nikam ponáhľať a môžem sa neobmedzene venovať mojej rodine. Ak by som to teda zhrnul, najviac som si prial, keby mi niekto mohol zabaliť pod stromček čas strávený s mojou rodinou.
Rezort dopravy si najal externých právnikov. Dôvodom sú žaloby za desiatky miliónov aj podpora pre cestovný ruch
Ako oslávite príchod nového roku a čo by ste želali, aby sa v ňom splnilo?
Nový rok by sme mali osláviť na horách u nás doma na Slovensku. Dúfam, že to pandemická situácia dovolí a nebudeme to musieť zrušiť. Najviac si želám, aby sa už pandémia skončila a mohli sme sa vrátiť k normálnemu životu. Z pracovných vecí si želám, aby sme začali s dostavbou tunela Višňové a aby sa významne zlepšil výkon našej ekonomiky a mohli sme začať s investíciami do železničnej infraštruktúry viac, ako nám v súčasnosti umožňuje štátny rozpočet.
Čo bude vašou najvyššou prioritou ako ministra v roku 2021?
Ako som už spomínal, je potrebné úspešne nadviazať na rozbehnuté tendre, aby sme sa dokázali posunúť vpred či už v modernizácii našich železníc alebo ciest prvej triedy, ktoré to naozaj potrebujú. Potrebujeme „našliapnuť“ s procesmi a aj ekonomicky, aby sme v ďalších rokoch dokázali prinášať ľuďom pozitívne správy. K tomu poctivá príprava na nové programové obdobie pre eurofondy, aby Slovensko dokázalo maximálne vyťažiť to, čo sa nám ponúka.
