V najbližších rokoch vyletia ceny nových nahor. Dôvodom je zavedenie prísnejších emisných kvót v doprave, ktoré v apríli 2019 presadila Európska komisia (EK) a schválil aj Európsky parlament (EP).
Už dnes je isté, že automobilky budú musieť náklady na nové technológie či prípadné sankcie za nesplnenie stanovej emisnej hranice, preniesť do peňaženiek zákazníkov. Takýmto spôsobom chce EK zvýšiť ochranu životného prostredia (ŽP) a ľudského zdravia.
Ako uviedol výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) Pavol Prepiak, zhruba do dvoch rokov musia všetky novo-vyrobené modely mať moderné elektronické systémy.
Ide najmä o zariadenia, ktoré aktívne sledujú jazdné pruhy alebo aktívny brzdný systém. Teda komponenty, zamerané na väčšiu bezpečnosť cestujúcich, ale aj využívanie väčšieho množstva autonómnych prvkov v automobilovom priemysle.
„Keď do toho zahrnieme aj sprísnené emisné predpisy, tak odpoveď je jednoznačná. Cena vozidiel bude v budúcnosti rásť,“ povedal Prepiak. O koľko percent sa v blízkej budúcnosti navýši cena vozidiel, však nechcel špekulovať.
Ceny ovplyvňuje technologický progres
Technológie, ktoré v súčastnosti ovplyvňujú napríklad vysokú cenu elektromobilov kvôli drahým lítiovým batériám, sa rýchlo vyvíjajú.
„To znamená, že cena batérií spred dvoch rokov bola rádovo v tisíckach eur, dnes je to v stovkách eur. Keďže je ťažké odhadnúť technologický trend, odhady by mohli byť zavádzajúce. Čo však dnes určite vieme, sú absolútne hodnoty povinnej výbavy (snímače, senzory, systémy), ktoré budú v hodnote približne 1500 eur,“ vysvetlil viceprezident ZAP SR.
Automobilky na elektromobiloch prerábajú
Či zdražovanie áut so spaľovacími motormi vzbudí väčší záujem o vozidlá na alternatívne pohony, Prepiak nevie odhadnúť. V súčasnosti jsú náklady na výrobu elektromobilov vysoko nad priemerom.
Naopak pri spaľovacích motoroch je situácia celkom iná. Náklady na výskum a vývoj nových technológií sú už rozpustené v cenách.
Kým na vozidlách so spaľovacími motormi dokáže automobilka zarobiť, pri výrobe áut s alternatívnymi pohonmi je väčšinou v strate.
„Ak budú nové technológie lacnejšie, umožní to automobilkám zarábať aj na elektromobiloch. V opačnom prípade sa bude musieť hľadať riešenie v navýšení ceny a dúfať, že to bude zákazník akceptovať,“ vysvetľuje viceprezident zväzu.
Komisia hrozí vysokými pokutami
EK stanovila emisnú hranicu na maximálne 95 g vyprodukovaných CO2 na jeden kilometer. Podľa Prepiaka sa predbežne hovorí o pokute 95 eur za každý jeden prekročený gram v produkcii CO2.
Len pre porovnanie, elektrické vozidlo svojou prevádzkou nevypúšťa žiadne emisie, jeho fiktívny výfuk je v elektrárni. Tie vypúšťajú do vzduchu CO2 pri výrobe energie. Preto je veľmi dôležité, aby bola vyrobená elektrická energia “zelená“ a nezaťažovala ŽP.
Plug-in hybridné a hybridné autá produkujú CO2 na úrovni od 30 do 50 g/km.
Viceprezident zväzu poukázal aj na to, že na trhu je už množstvo ekologickejších variant spaľovacích motorov. Ide o novú generáciu modelov, ktorá už dnes spĺňa emisný strop 95 g/km.
Upozornil však, že najväčšiu časť vozového parku zatiaľ tvoria vozidlá, ktoré spomínanú hranicu ďaleko prekračujú a do ovzdušia vypúšťajú rádovo až 150-160 g /km.
„Jednotlivé automobilky na základe interných kalkulácií poukazujú na veľmi vysokú mieru pokút. Preto výška sankcií bude ešte predmetom ďalších diskusií s eurokomisármi. Keďže celý tento prístup a legislatíva nevychádzajú z národnej, ale európskej úrovne, verím, že sa nájdu vhodné kompromisné riešenia. Bude sa hovoriť o tom, do akej miery sú automobilky schopné dodať technológie v rozumných cenách na trh tak, aby ich následne trh dokázal aj akceptovať. Môže nastať patová situácia a vyrubené pokuty jednoducho vyradia niektorých hráčov z trhu,“ vysvetľuje viceprezident ZAP SR.
Vlády sa vyhýbajú zodpovednosti
Prepiak zdôraznil dôležitosť budovania funkčnej infraštruktúry, kde nevidí dostatočný progres. To však už nie je v kompetencií automobiliek, ale jednotlivých vlád.
Kompetentné orgány na jednej strane tlačia na ľudí, aby vymenili svoje vozidlo so spaľovacím motorom za drahý elektromobil, na druhej strane im však neponúkajú dostatočné možnosti nabíjania.
Ďalším problémom je nákladná doprava, ktorá nadmerne zaťažuje ŽP. Viceprezident vyzdvihol nastavenie systému v Nemecku, kde majú kamionisti jazdiaci na skvapalnený zemný plyn (LNG) výrazne úľavy.
Takéto vozidlá sú oslobodené od poplatkov za prejazd po diaľnici aj mýta. „Je to veľmi vysoký náklad, ktorý môžu prevádzkovatelia ušetriť. To si však vyžaduje investície do budovania staníc s LNG, čo na Slovensku zatiaľ neexistuje,“ konštatuje Prepiak laxný prístup slovenskej vlády.
Rok 2020 je prechodný
Rok 2020 je síce označovaný ako prechodný, ale naplno sa už začínajú počítať emisie a uplatňovať sankcie za prekročenie stanovených hraníc.
„Rozdiel oproti roku 2019 bude v tom, že automobilky sa už nebudú prispôsobovať požiadavkám zákazníkov. V tomto roku budú musieť výrobcovia kalkulovať, či požiadavka zákazníkov verzus možná pokuta od EÚ je optimálna,“ vysvetľuje Prepiak.
Zároveň hrozí, že si zákazník nebude môcť kúpiť vyhliadnuté vozidlo, pretože automobilka nedokáže stlačiť produkciu emisií na požadovanú úroveň.
Slovensko sa môže hanbiť
Prepiak uviedol, že Slovensko má, žiaľ, opačné smerovanie, ako je nastavený európsky trend. Stále vypúšťame nadmerné množstvo emisií do ovzdušia.
Pri výpočtoch pracujú odborníci s dvoma údajmi. S tzv. teoretickými hodnotami – teda údajmi, na ktoré je vozidlo homologizované a reálnymi emisiami – hodnotami, ktoré Slováci reálne vyprodukujú prehnaným využívaním individuálnej a odmietaním verejnej dopravy.
Mnohé nezávislé merania, urobené naprieč celým Slovenskom, sú alarmujúce. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) neustále upozorňuje na vysokú koncentráciu CO2 vo vzduchu, ktorá je spôsobená hustotou premávky.
Cieľom je uhlíková neutralita
Cieľ EK pre aktuálny rok je stanovený na už spomínaných 95 g/km. Podiel vypúšťaných emisií sa má podľa eurokomisárov postupne znižovať až do roku 2030 na úroveň 37 g /km. Cieľom je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu najneskôr do roku 2050.
Niektoré šikovnejšie krajiny, ktoré už v súčastnosti pracujú na skvalitnení svojho ovzdušia, transformáciu národného hospodárstva pravdepodobne stihnú do roku 2035.
Medzi tieto krajiny sa však Slovensko určite nezaradí. Naša vláda si dáva načas a na plnenie záväzkov si necháva čas do roku 2050.
