Koronakríza ukázala, že globalizácia je v medzinárodných dodávateľských vzťahoch rizikový faktor. Chýbajúci malý diel môže pre krízovú situáciu vo svete ohroziť plynulosť výroby.
„Dodávateľský reťazec sa podľa mňa začne trochu skracovať. V rámci rizikového manažmentu sa vytvorí sieť dodávateľov v bližšom rádiuse, ako je celý svet. Práve preto, že treba minimalizovať kontinentálne riziká,“ povedal v rozhovore pre portál NasaDoprava.sk generálny riaditeľ logistickej spoločnosti Dachser Slovakia Roman Stoličný.
Ako ovplyvnili obmedzujúce opatrenia proti koronavírusu prevádzku vašej spoločnosti na Slovensku?
Myslím, že pre každého to bol veľký šok, čo sa tu udialo, že už to nie je iba Čína. Začalo to bytostne ohrozovať životy bežných ľudí, ktorí zatiaľ skoro vôbec neprišli do kontaktu s takým ohrozením. Bolo to veľmi prekvapujúce pre všetkých, veľa sa rozhodovalo o rýchlej flexibilite, ako minimalizovať rizikový dopad na spoločnosť s cieľom zabezpečiť ochranu zdravia kolegov, rodín, zamestnancov.
Aktivovali sme krízový tím, ktorý z hľadiska manažmentu rizík naša spoločnosť má. Neboli sme pripravení na epidémie, tak sme to tvorili za horúca ako sa dalo. Mali sme informácie od štátu, z trhu, snažili sme sa zareagovať na ne čo najlepšie. Prvá bola ochrana zdravia, takže začali sme uplatňovať všetky opatrenia, ktoré u nás boli.
Našťastie, Slovensko bolo jednou z prvých troch krajín, ktoré veľmi rýchlo pristúpilo k týmto opatreniam. Následne sme pripojili k tomu skúsenosti z iných pobočiek a krajín v rámci korporácie, tak sme si vytvorili vlastne nejakú štruktúru. Prevádzku sme takisto zabezpečili na takej úrovni, aby u nás nebolo riziko šírenia infekčných chorôb. Tak sme sa začali zameriavať na ekonomické dopady.
A tie boli aké, nakoľko ste to pocítili?
V priemere keby som to povedal, tak sme ako jeden z víťazov pandémie. Boli sme súčasťou kritickej infraštruktúry ako dopravný a logistický sektor v pozemnej nákladnej doprave, ktorá bola podporovaná, aby fungovala. Vodiči mali výnimky na cestovanie do zahraničia práve preto, aby bola zabezpečená funkčnosť ekonomiky jednotlivých krajín.
Z druhej strany to robilo dosť veľké problémy, pretože ako jedna z mála spoločností sme jazdili každý deň viacerými linkami do kritických krajín – do severného Talianska, do Štrasburgu vo Francúzsku, kde bolo ohnisko nákazy v krajine, a tiež do Madridu a Barcelony v Španielsku. Pomohlo nám to, lebo tovar sa konsolidoval v našich rukách a mali sme také vyťaženie našich liniek, že sme museli posilňovať spoje. Ekonomika v týchto krajinách fungovala, krízové opatrenia mali zdravotný charakter.
Obmedzený kontakt vodičov s ostatným personálom
Nemali ste teda žiadne výpadky v objeme prepravy?
Nie, ale predstavovalo to pre nás riziko, pretože vodiči sa vracali z týchto postihnutých regiónov, kde bolo zvýšené riziko. Museli sme preto z hľadiska rizikového manažmentu oddeliť priamy kontakt s ľuďmi. Vytvorili sme vlastne malú firmu vo firme iba pre vodičov, aby bol ich priamy kontakt s administratívnym personálom a s našimi zamestnancami čo najviac vzdialený alebo ochránený. To nám pomohlo zostať v prepojení s rizikovými trhmi, čo sa týka zdravotných rizík. Bola to veľká výhoda, že sme vedeli ekonomicky stále fungovať a takisto ochrániť bezpečnosť našich ľudí.
V priemere sme na víťaznej strane, ale máme aj oddelenia, ktoré boli postihnuté jednotlivými vplyvmi. Niektoré boli preťažené, či nedoplnené, takže sme zamestnancov premiestňovali z oddelení do oddelení. Aj vzhľadom na krízový režim, kedy sa pracovalo čiastočne – niektoré tímy z domu a niektoré priamo z kancelárie. Aby sme mali zabezpečený plán B, keby sa náhodou vyskytla infekcia u nás na pobočke, a vedeli sme aktivovať záložné tímy, ktoré pracovali z domu.
Plánovanie nefungovalo, situácia na hraniciach sa menila z hodiny na hodinu, takže sme museli byť flexibilní, reagovať vzhľadom na sieť, ktorú máme, a možnosť konsolidácie tovarov. Sú sektory, ktoré dopadli oveľa horšie ako my.
Štát poskytoval rôznu pomoc na zmiernenie vplyvov koronakrízy. Vy ste ju teda ani nemuseli využívať?
Zo začiatku, keď situácia bola úplne čerstvá, a všetci ukazovali katastrofické scenáre a krivky, koľko ľudí bude infikovaných, tak sme reagovali na základe týchto informácií. Časť personálu sme nasadili na skrátenú pracovnú dobu, ale prevádzkový personál, keďže to bolo skôr kontraproduktívne ako užitočné, sa po týždni vrátil naspäť do plného pracovného zaťaženia. Niektoré vybrané oddelenia, administratívne, ktoré neboli až tak využiteľné, pracovali v skrátenej dobe. Myslím si, ľudia aj tak vkladali do toho viacej iniciatívy ako pred pandemickým obdobím.
Nakoľko je štátna pomoc dostatočná, účelná?
Ťažko sa mi k tomu vyjadruje, pretože táto situácia tu predtým nikdy nebola. Nebolo to s čím porovnať. Sú krajiny, kde nebola žiadna pomoc, a kde bola pomoc oveľa lepšia. Niekde bola lepšia, ale pomalšia. U nás sa o tom zo začiatku veľa rozprávalo, implementácia pomoci trvala určité obdobie, ale nakoniec to funguje. Asi mi neprináleží súdiť, či to bolo dobré, alebo zlé v tom období. Každý robil, čo vedel, mohol.
Dnes máme určité formy podpory, aktivujú sa a fungujú, ale či sú dobré, teraz neviem vyhodnotiť. Možno s odstupom času, keď sa porovnajú aj iné krajiny. Prístup v Európe nebol jednotný, každá krajina si určila vlastné pravidlá. Niektoré krajiny boli flexibilnejšie, rýchlejšie, lenže tie to majú v základných princípoch fungovania ekonomiky. U nás sa tie veci tvorili nanovo a všetko chvíľu trvá.
Digitalizácia dostáva úplne inú rýchlosť
Prispela k väčšej digitalizácii aj situácia s koronavírusom?
Aj áno. Všetko zlé je na niečo dobré. Zrazu čo nebolo možné v minulosti, alebo nebolo úplne využívané, sa stalo štandardom pri klasickom riadení nadnárodných spoločností. Čiže využívanie videokonferencií, digitálnej komunikácie, zdieľanie tímov nie na osobnej komunikácii, ale na digitálnej platforme, k čomu nemal každý vzťah. Tiež som bol zástancom skôr priameho kontaktu, ale situácia ma donútila sedieť pred kamerou a komunikovať so svojimi kolegami v zahraničí len preto, aby sme dokázali koordinovať našu činnosť.
Zároveň plánované projekty sa urýchlili, zistili sme, že informácie naozaj treba poskytovať rýchlejšie, flexibilnejšie. Digitalizácia vnútri firmy, ale aj navonok so zákazníkmi dostáva úplne inú rýchlosť. Ľudia to začali rýchlejšie využívať, nemali obavu pristúpiť k tomu. V minulosti sa nad tým rozmýšľalo, teraz bola na to možnosť. A išlo to, za pár dní bol vyriešený problém, čo by sa niekedy riešil dlhšie.
Rozhodnutia boli oveľa rýchlejšie, flexibilné aj implementácia bola značne aktívnejšia. Ľudia mali na to viac času, pretože niektoré tímy neboli úplne využité vzhľadom na obmedzenia. Myslím si, že skôr to bolo v nastavení ľudskej mysle, že musíme vyriešiť situáciu, v ktorej žijeme, a toto je jeden kľúč k tomu.
Aké logistické služby prevládajú, sú nejaké zmeny aj v súvislosti s poslednými udalosťami?
Ten trend sa začne prejavovať, ak sa už nezačal, ale v blízkej budúcnosti budeme toho svedkami. Pred desiatimi, dvadsiatimi rokmi sa hovorilo o riešení s názvom globalizácia. Dnes vidíme, že globalizácia je rizikový faktor. Veľa súčiastok, dielov, materiálu je dostupných po celom svete. Máme skúsenosti s Čínou, Áziou, Brazíliou, so Spojenými štátmi, ale zrazu vznikne vo svete krízová situácia a chýba malý diel, na ktorom stojí celá výroba. Ten diel sa za dva, tri týždne k nám nedostane, lebo sú obmedzenia, fabrika je uzavretá.
Dodávateľský reťazec sa podľa mňa začne trochu skracovať. V rámci rizikového manažmentu sa vytvorí sieť dodávateľov v bližšom rádiuse, ako je celý svet. Práve preto, že treba minimalizovať kontinentálne riziká, ktoré nás nemusia priamo ohrozovať, ale môžu mať značný vplyv na danom kontinente, narušiť celú výrobu a tok tovarov medzi odberateľom a dodávateľom. Zisťujeme, že pri pandémii je najslabším článkom celého reťazca človek.
Cieľom bude minimalizovať čo najviac vplyv ľudského faktoru, a to automatizáciou a digitalizáciou. Ešte viac sa rozvinú stroje, nejaká forma robotiky a procesov, kde človek prejde do riadiacej ako výkonnej funkcie. Niekde sa to dá, niekde nedá. Samozrejme, v turistickom ruchu, v reštauráciách a hoteloch sme ešte ďaleko od toho, aby nás obsluhovali stroje. Vo výrobných spoločnostiach, ktoré majú štandardizované procesy, myslím si, budú digitalizácia a automatizácia napredovať oveľa rýchlejšie.
Posledný faktor, ktorý nás ovplyvní, je výstraha, ktorú sme dostali. Aby sme si viac uvedomovali environmentálnu situáciu a zraniteľnosť ľudstva. Snáď ľudia budú viac rozmýšľať o zelených technológiách, vplyve na životné prostredie. Pandémia nejako vznikla a ovplyvnila nás, no životné prostredie si ovplyvňujeme sami. Možno sa ľudstvo trochu poučí, aký dopad môže mať iba malý vírus, ktorý sa vymkne spod kontroly. Spoznávali sme to z amerických katastrofických filmov, dnes to bol každodenný život.
Priškrtené distribučné kanály
Nakoľko ste pocítili problémy v dodávateľských vzťahoch s krajinami, najviac postihnutými koronavírusom?
Keď sme prvýkrát začali vnímať túto situáciu korony, keď bola rozšírená v Číne, zistili sme, že veľa našich dodávateľov potrebuje polotovary, alebo produkty, ktoré sú vyrábané v Ázii. A zrazu nastali obmedzenia, limitovali sa prepravné kapacity, lietadlá prestali lietať, tovar sa nemal ako prepraviť. Boli nejaké riešenia cez železnice, lode, chvíľu to trvalo.
Niektoré firmy ešte žili z minimálnych skladových zásob, len aby udržali produkciu. Niektoré sa začali pribrzďovať a začal tlak na logistov na rýchlu prepravu dielov, aby firmy nemuseli zastaviť výrobu. Kapacity sa míňali, vytvárali sa individuálne charterové prepravy, špeciálne lietadlá, ktoré sme konsolidovali v niektorých uzloch vo svete, aby sme vedeli uspokojiť zákazníkov.
Ale pandémia sa potom začala posúvať, firmy už neriešili dodávateľský reťazec, ale samú bezpečnosť. Neskôr začali firmy v Ázii opäť vyrábať vo veľkých množstvách, lebo mali veľký objem objednávok, ale prekračovali kapacitu. Všetky obmedzenia v rámci globalizácie smerovali k tomu, že distribučné kanály boli tak priškrtené, alebo obmedzené, že aj keď sa tovar vyrábal, dostávali sa do problému prepravných časov z jedného bodu do druhého.
A preto aj Európa má odrazu väčší význam, že to nemusíme riešiť loďami, vlakmi a lietadlami. Pozemná cestná doprava bola ešte stále funkčná. Bolo to dohodnuté medzi krajinami, niektorí k tomu pristupovali viac chaoticky, štrukturálne, ale pozemná doprava dokázala v priebehu 48, 72 hodín zabezpečiť celú Európu. A zberná preprava, ktorá je jednou z kľúčových aktivít našej firmy, nebola závislá na objemoch. Dokázali sme pre zákazníkov udržať kvalitu, distribučné časy aj kopírovať vývoj ich nákladov. Tento systém sa v tejto situácii ukázal ako veľmi funkčný a vhodný.
