Líder hnutia Sme rodina Boris Kollár povedal, že obyvatelia Ružomberka a okolitých miest a obcí nemôžu byť odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Je potrebné podľa neho stavať a prijať opatrenia na čo najrýchlejšie vyriešenie vzniknutej situácie.
BRATISLAVA 16. januára (SITA) – Hnutie Sme rodina vyzvalo ministra dopravy Arpáda Érseka a predstavenstvo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) k urýchlenému riešeniu problémov pri výstavbe úseku diaľnice D1 Hubová – Ivachnová na Liptove.
„Obyvatelia Ružomberka a okolitých miest a obcí nemôžu byť odsúvaní na vedľajšiu koľaj. Je potrebné stavať a prijať opatrenia na čo najrýchlejšie vyriešenie vzniknutej situácie,“ povedal v utorok predseda opozičného hnutia Boris Kollár. „Minister mal už dávno konať. Argumentovať len spôsobom, že došlo na krátkom úseku k zosuvu pôdy, neobstojí,“ uviedol s tým, že využijú všetky ústavno-právne možnosti, ak sa situácia nezmení a minister na ich výzvu nebude reagovať.
Pre zosuvy zmenili trasu, tunel bude dlhší
Práce na pätnásťkilometrovom úseku D1 Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať, ktorý mal byť pôvodne odovzdaný do užívania vlani v júni, boli pre zosuvy pôdy pozastavené ešte v roku 2015. Trasa sa preto musela zmeniť, vyhne sa aktívnemu zosuvnému územiu a tunel sa predĺži z plánovaných dvoch kilometrov o 1 600 metrov.
Práce na pozastavených častiach úseku majú byť obnovené po ukončení procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), čo sa predpokladá na prelome januára a februára tohto roka. Lehota výstavby úseku by sa mala predĺžiť o päť rokov do leta 2022.
Problémy mal odhaliť prieskum, nie až práce v tuneli
To, že v pôvodnej trase nebude možné tunel raziť, mal podľa Sme rodina odhaliť už geologický prieskum a nie až samotné práce v tuneli. Tie sa začali v septembri 2014, no už po piatich mesiacoch sa pre zosuvy zastavili.
Hnutie je presvedčené, že niekoľkoročné meškanie s dokončením obchvatu Ružomberka spôsobili špekulácie, ako navýšiť pôvodne vysúťaženú cenu podpisovaním dodatkov k zmluve o dielo. Táto suma sa podľa Sme rodina môže zvýšiť až do sto miliónov eur. V minulosti to pripúšťal bývalý minister dopravy a výstavby Roman Brecely.
Svrček: Môže to mať dopad na využitie peňazí EÚ
„Prečo sa išlo do razenia tunela aj napriek tomu, že geologický prieskum podľa našich informácií dopredu konštatoval, že v zónach razenia tunela sú veľmi nepriaznivé podmienky pre jeho výstavbu,“ spýtal sa expert pre dopravu a generálny manažér Sme rodina Miloš Svrček. Otvorením časti diaľnice od Ivachnovej po tunel bez neho by sa vyriešila časť problémov s dopravou pri Ružomberku.
Expert hnutia si myslí, že to, že NDS mohla mať informácie o geologických problémoch na plánovanej trase razenia tunela Čebrať, môže mať dopad aj na využitie finančných prostriedkov z Európskej únie.
Kollár: Je to babráctvo, že Bratislava a Košice nie sú spojené po D1
„EÚ totiž preplatí iba položky, ktoré sa nemenili, pričom všetky okolnosti, ktoré mohli byť predvídateľné, a ktoré menili trasu, resp. technológiu oproti prvotnému stavu a čo nebolo vysúťažené, EÚ nepreplatí. Geologický prieskum, ktorý varuje, že navrhovaná trasa razenia tunela je zlá, je predvídateľný jav,“ upozornil Svrček.
Pripustil, že úsek nebude preplatený zo zdrojov EÚ v predpokladanej výške. Hnutie zároveň vyzýva ministra dopravy, aby boli zverejnené výsledky geologického prieskumu. To, že Bratislava a Košice ani po štvrťstoročí samostatnej SR nie sú stále prepojené diaľnicou D1, označil Kollár za „obyčajné babráctvo, prípadne chamtivosť“ všetkých doterajších vlád.
Zmluvná cena prác sa môže zvýšiť predbežne o 61 miliónov eur
Zmluvná cena stavebných prác na úseku D1 Hubová – Ivachnová vyše 227 mil. eur bez dane z pridanej hodnoty, zahŕňajúca desaťpercentnú rezervu na nepredvídateľné náklady pri výstavbe, by sa podľa odhadov mala zvýšiť predbežne o 61 mil. eur. Konečná cena bude známa až po dopracovaní všetkých častí projektovej dokumentácie, nesmie byť však vyššia ako 50 % vysúťaženej ceny.
NDS vlani 30. novembra uzavrela dodatok k zmluve z konca roku 2013 o výstavbe úseku D1 pri Ružomberku so združením zhotoviteľov OHL ŽS, a. s., Brno (vedúci člen) a Váhostav – SK, a. s. Napriek predĺženiu lehoty výstavby by to podľa diaľničiarov nemalo ohroziť využitie peňazí Európskej únie v súčasnom programovom období 2014 – 2020, s možnosťou dočerpania zdrojov do roku 2023.
