Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Rastislav Cenký je k širokorozchodnej trati skeptický. Žiadna analýza neukazuje projekt ako potrebný, prínosný a ekonomický návratný.
Hovoriť o potrebe a výhode projektu výstavby širokorochodnej železnice cez Slovensko z Košíc do Bratislavy je podľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo (IDH) zatiaľ predčasné.
Ako pre agentúru SITA uviedol riaditeľ IDH Rastislav Cenký, v súčasnosti nedisponujú takou analýzou, na základe ktorej by projekt širokorozchodnej trate medzi Ukrajinou a Rakúskom považovali za potrebný, prínosný a ekonomický návratný pre Slovensko.
„Pred časom prezentované predpokladané náklady na tento projekt sú vo výške takmer osem miliárd eur. Za tieto peniaze by sme mohli zmodernizovať v podstate všetky hlavne železničné trate na Slovensku na rýchlosť 160, respektíve 200 kilometrov za hodinu,“ poznamenal Cenký.
Samotná trať nezaručí prevádzku na nej
Významnými argumentmi pre podporu širokorozchodnej trate by podľa neho mohli byť zmeny objemov tovarových tokov, návyky prepravcov a čas prepravy. V súčasnosti však nezaznamenali tak výrazný nárast dopytu, ktorý by bol pri rozhodovaní relevantný, zásadný a v prospech tohto projektu.
„Ani pri vybudovaní trate nie je možné automaticky počítať s tým, že nová trať zvýši objem prepravovaného tovaru, či zmení rozhodnutie prepravcov, aby využívali železnicu,“ upozornil šéf IDH.
Železničná trať medzi Košicami a Bratislavou má v súčasnosti voľnu kapacitu. Tá by mohla pokryť reálne plánované objemy novej širokorozchodnej trate.
Vhodnejšie by bolo opraviť existujúcu infraštruktúru
„Samotná výstavba by mohla mať pozitívny dopad, napríklad, na zamestnanosť na Slovensku či stavebný priemysel. Ale podobný pozitívny efekt by mohla mať aj systematická výstavba chýbajúcej infraštruktúry a rekonštrukcie infraštruktúry, ktorá je dnes v zlom technickom stave. Pozitívny efekt pre slovenského daňového poplatníka by bol zrejme vyšší,“ dodal Cenký.
Sme na vás hrdí, povedal Obama premiérke Radičovej
Spoločnosť Breitspur Planungsgesellschat mbH so sídlom vo Viedni (spoločný podnik železníc Ruskej federácie, Ukrajiny, Slovenska a Rakúska) predpokladá, že po dokončení štúdie realizovateľnosti, ktorá by mala mať štyri alebo päť etáp, by sa malo ukázať, či je tento projekt pre SR opodstatnený a realizovateľný.
V súčasnosti trvá tretia etapa štúdie realizovateľnosti, a to posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
