Viac ako polovica vlakových staníc a zastávok na Slovensku nemá bezbariérový prístup. Vyplýva to z prieskumu verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej, o ktorom v tlačovej správe informovala Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu verejnej ochrankyne práv.
Prieskum ukázal, že na Slovensku chýba systematické a cielené odstraňovanie bariér v železničnej doprave. Štát zároveň nemá komplexné informácie o stave bariér v osobnej železničnej doprave pre cestujúcich so zdravotným postihnutím a zníženou pohyblivosťou.
Cestu treba nahlásiť vopred
Podľa údajov Železníc SR (ŽSR) 389 staníc a zastávok neumožňuje prístup pre imobilných cestujúcich. To predstavuje 51,05 percenta všetkých staníc a zastávok. Bezbariérových je 44,88 percenta z nich a čiastočne bariérových je 4,07 percenta.
Šesť hodín bez toalety, aj takto vyzerá cestovanie imobilných ľudí
Komplikácie môžu imobilných cestujúcich zastihnúť už pri objednávaní lístkov na vlak. Osoba so zníženou pohyblivosťou alebo na invalidnom vozíku musí nahlásiť svoju cestu vopred, aby pre ňu bola zabezpečená možnosť nástupná plošina alebo asistencia pri nástupe.
Podľa skúseností niektorých zdravotne znevýhodnených ľudí však aj napriek nahláseniu vopred nebola pomoc pri nástupe do vlaku zabezpečená. V diaľkovej doprave tvoria vlaky s jedným vozňom s bezbariérovým prístupom 59,73 percenta všetkých spojov.
Regiojet nemá ani jeden vlak
Celkovo 46,46 percenta je vybavených zdvíhacou plošinou, 13,27 percenta ju však nemá. Celkovo 21 staníc umožňuje nástup pomocou externej zdvíhacej plošiny.
Ombudsmanka vyhodnotila, že Železničná spoločnosť Slovensko poskytuje bezbariérový prístup v 60,51 percentách svojich vlakov. RegioJet nepoužíva vlaky s bezbariérovým prístupom vôbec.
Leo Express v roku 2020 využíval na prepravu v Slovenskej republike 5 ucelených vlakových jednotiek prispôsobených aj na prepravu týchto ľudí a spoločnosť Arriva informácie o bezbariérovosti svojich vlakov neposkytla.
Problémom sú aj výťahy a WC
Prieskum ukázal, že problémom sú aj nie vždy funkčné výťahy či toalety, čo predstavuje významnú prekážku obzvlášť pri cestách trvajúcich niekoľko hodín. Na problémy v rámci vlakovej dopravy narážajú aj ľudia so sluchovým postihnutím – či už ide o komunikačné komplikácie pri nákupe lístkov alebo chýbajúce informačné tabule o zmenách.
Na základe svojich zistení odporučila ombudsmanka Národnej rade SR doplniť zákon tak, aby z neho vyplynulo, že ministerstvo dopravy je ustanoveným ústredným orgánom štátnej správy, ktorý zodpovedá za implementáciu dohovoru v osobnej železničnej doprave.
Parlamentu tiež odporučila vyčleniť dostatok finančných prostriedkov určených na debarierizáciu vlakovej dopravy a ďalšie odporúčania pre zlepšenie situácie s odstraňovaním bariér pre telesne či sluchovo znevýhodnených cestujúcich.
