Štátom plánovanú celkovú dĺžku diaľnic a rýchlostných ciest 1 984 kilometrov by chcel inštitút skrátiť na 1 415 kilometrov, zároveň však počíta s rekonštrukciou ciest prvej triedy v dĺžke 1 163 km, ktoré by umožňovali zvýšenie rýchlosti z 90 na 110 km za hodinu.
Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) navrhuje prehodnotiť súčasné, podľa neho nereálne, plány na výstavbu diaľnic a rýchlostných ciest a zamerať sa na vybudovanie efektívnej cestnej siete. Štátom plánovanú celkovú dĺžku diaľnic a rýchlostných ciest 1 984 kilometrov by chcel skrátiť na 1 415 kilometrov, zároveň však počíta s rekonštrukciou ciest prvej triedy v dĺžke 1 163 km, ktoré by umožňovali zvýšenie rýchlosti z 90 na 110 km za hodinu.
Ako na tlačovej besede vo štvrtok informoval predseda správnej rady IDH Ondrej Matej, výdavky na dokončenie pripravovanej cestnej siete by boli nižšie o 4,64 mld. eur a lehota výstavby by sa skrátila z dvadsať na pätnásť rokov pri ročnom objeme výstavby 1 mld. eur. Navrhovaný model by vraj umožnil financovanie výstavby aj bez uvažovaného otvárania tzv. dlhovej brzdy.
Očakávajú začiatok odbornej diskusie o výstavbe diaľnic
„Náš návrh by mal odštartovať odbornú diskusiu hlavne medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom financií, medzi odborníkmi, aby výstavba nadradenej infraštruktúry nebola len predmetom neustálych politických sporov, aby sme nehovorili o diaľniciach len z titulu, že ich staviame draho, veľmi pomaly a meníme priority,“ uviedol Matej.
Ako príklad uviedol pripravovanú výstavbu R3 od hranice s Poľskom po Ružomberok v dĺžke 59 km. Keby sa podľa Mateja namiesto toho zmodernizovala cesta prvej triedy na rýchlosť 110 km za hodinu, jazda autom by oproti rýchlostnej ceste s rýchlosťou 130 km za hodinu trvala dlhšie o päť minút, no výdavky by boli nižšie o 800 mil. eur.
„Sme presvedčení, že pre ľudí v regiónoch je oveľa dôležitejšie, aby mali čo najrýchlejšie súvislé spojenie na nadradenú infraštruktúru a nepočúvali sľuby, ktoré sú nerealizovateľné z pohľadu prípravy finančných možností,“ upozornil Matej.
Výstavbu úsekov posúdi aj tím hodnoty za peniaze
Ministerstvo dopravy a výstavby uviedlo, že IDH mu do štvrtka nedoručil žiadny návrh na zlepšenia vo výstavbe ciest. „Ministerstvo je pripravené zaoberať sa každým rozumným návrhom a celý proces veľmi urýchli skutočnosť, ak inštitút bude komunikovať s ministerstvom priamo a nie cez tlačové konferencie pre médiá,“ zareagoval rezort.
Všetky budované úseky diaľnic a rýchlostných ciest sú podľa ministerstva súčasťou medzinárodných koridorov TEN-T a ich výstavbu potvrdili odborníkmi zostavené štúdie realizovateľnosti, teda z veľkej časti inštitút navrhuje niečo, čo už je realitou. „Akákoľvek výstavba ďalších úsekov je navyše vždy potvrdená štúdiami prínosov a nákladov a navyše ich bude nezávisle posudzovať aj tím hodnoty za peniaze, čo je podľa nášho názoru dostatočná garancia efektívne vynaložených peňazí,“ uviedlo ministerstvo.
Dostavba diaľnic pri súčasnom tempe bude trvať vyše štyridsať rokov
Riaditeľ IDH Rastislav Cenký informoval, že štát má vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest príliš vysoké ambície a dlhodobo ich neplní. „Ak sa budeme držať súčasných plánov, zmena v podobe vyhovujúcej cestnej siete je v nedohľadne. Nechceme spochybňovať potrebu stavať kvalitnú cestnú sieť. Čo však spochybňujeme, sú ambície štátu v porovnaní s finančnými možnosťami Slovenska, pričom sa opierame aj o doterajšiu rýchlosť výstavby a tiež možnosti stavebného trhu,“ povedal Cenký.
Navrhovanú cestnú infraštruktúru možno podľa neho postaviť rýchlejšie a lacnejšie, ako plánuje štát. Pri súčasnom tempe výstavby podľa neho dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest bude trvať vyše štyridsať rokov.
Na dokončenie diaľnic by sa mali využiť úvery štátu alebo NDS
V štádiu prípravy je 1 110 km diaľnic a rýchlostných ciest s predpokladanými výdavkami na výstavbu 19,6 mld. eur. Návrh inštitútu počíta s prípravou 574 km diaľnic a rýchlostných ciest predbežne za 11,57 mld. eur a obnovou ciest prvej triedy v dĺžke 1 130 km za 3,39 mld. eur. V prevádzke je 718 km a vo výstavbe 156 km diaľnic a rýchlostných ciest.
„Keby sme prehodnotili naše plány, tak by sme mohli hovoriť o úspore zhruba 4,6 mld. eur a keby sme zrýchlili tempo výstavby, tak by sme namiesto dvadsiatich rokov reálne mohli ponúknuť infraštruktúru za pätnásť rokov,“ priblížil Matej.
Na dokončenie diaľnic a rýchlostných ciest by sa podľa inštitútu mohli využiť úvery štátu alebo Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s. (NDS) v objeme 10,5 mld. eur. V prípade NDS, ktorá je súčasťou verejných financií, by podmienkou úveru mala byť výnimka Európskej komisie. Zvyšnú sumu 1,07 mld. eur tvoria výdavky na výstavbu D4 a R7 v okolí Bratislavy v rámci projektu PPP. Splátky úverov by mali byť kryté z výberu mýta. Rakúsko dostalo od EK výnimku na úver na vybudovanie diaľnic na základe výnosov z mýta a diaľničných známok.
Plošná zmena maximálnej rýchlosti na cestách podľa rezortu nie je vhodná
Ministerstvo dopravy a výstavby si uvedomuje potrebu rekonštruovať a aj dobudovať sieť ciest prvej triedy a pripravujú sa konkrétne projekty na desiatky kilometrov rekonštrukcií alebo aj výstavby nových ciest, najmä obchvatov.
„Prípadnú zmenu maximálnej rýchlosti na cestách je potrebné vždy veľmi citlivo posudzovať aj vo vzťahu k bezpečnosti. Takémuto kroku musí okrem iného predchádzať spracovanie projektu, zmena stavebno-technického stavu, alebo uzavretie niektorých križovatiek. Do úvahy sa okrem iného musí brať aj nehodovosť, preto podľa nás nie je vhodné pristúpiť k takémuto kroku plošne,“ uzavrel rezort.
