Potreba razenia diaľničného tunela Karpaty na plánovanom úseku D4 z bratislavskej Rače do Záhorskej Bystrice za takmer dve miliardy eur nie je preukázaná.
Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) o tom vo štvrtok informoval s tým, že čas a podobu výstavby tohto tunela treba preukázať. Pre uvedený tunelový úsek v dĺžke takmer 12,5 kilometra sa aktuálne posudzujú vplyvy na životné prostredie (EIA).
Odhadované náklady na razenie dvanásťkilometrového tunela sú približne 1,7 mld. eur vrátane dane z pridanej hodnoty.
Treba sa držať schválených priorít
Analytici odporúčajú držať sa schválených priorít pre cestné projekty a pripraviť štúdiu uskutočniteľnosti bratislavskej aglomerácie tak, ako to dokument definuje.
Podľa nich je tiež potrebné rozhodnúť o ďalšom pokračovaní na základe výsledkov štúdie, od ktorých závisí aj zaradenie tunela do zoznamu priorít a následná príprava podľa investičného plánu Ministerstva dopravy SR.
Tunel Branisko sa počas údržby otvoril pre verejnosť, návštevníci sa dostali na nedostupné miesta (video+foto)
„Podľa dokumentu Ministerstva dopravy SR a vládou schválených priorít vo výstavbe cestnej infraštruktúry je potrebné pre daný úsek spracovať multimodálnu štúdiu. Tá by mala okrem iného jasne zadefinovať dopravný problém, napríklad tranzitná alebo mestská doprava, a porovnať možnosti, ako ich riešiť,“ uviedol na sociálnej sieti ÚHP.
Ako podotkol, môže to byť tunel a jeho umiestnenie, podpora prímestskej dopravy alebo ďalšie spôsoby odklonu automobilovej dopravy z mesta, čo sa doteraz nestalo.
Zverejnili štúdiu z roku 2009
Národná diaľničná spoločnosť, a. s., (NDS) zverejnila pôvodnú štúdiu z roku 2009, tá ale neobsahuje aktuálne pripravovaný úsek, ktorý je súčasťou posudzovania EIA.
„Keďže neexistuje nová štúdia, ani dnes sa nedá jasne povedať, aká má byť finálna podoba tunela a kedy by sa mal postaviť. Napriek tomu chce NDS namiesto poriadnej analýzy a vypracovania štúdie pokračovať v dlhoročnej príprave tunela a plánuje vynaložiť 23 mil. eur na dokumentáciu na územné rozhodnutie,“ upozornil ÚHP.
Poslanci prelomili veto prezidentky a opäť podporili zmeny v príprave výstavby diaľnic a rýchlostných ciest
Na prípravu je pritom dosť času, pretože podľa transeurópskej dopravnej siete je povinnosť dokončiť diaľnicu do roku 2050 a ani podľa krajského plánu udržateľnej mobility nepatrí tunel Karpaty k najsúrnejším dopravným projektom.
Zverejnenie 14-ročnej štúdie bez preferovaného variantu iba z dôvodu splnenia formálnych podmienok, tvrdia analytici, odvracia pozornosť od skutočných priorít a odďaľuje ich výstavbu.