Košický kraj vypracuje štúdiu o diaľnici D1 po Ukrajinu. Vláda sa už potom nebude mať na čo vyhovárať

diaľnica
Foto: ilustračné, Getty images

Košický samosprávny kraj (KSK) naďalej pracuje na tom, aby vláda čo najrýchlejšie dostavala diaľnicu D1 z Bidoviec až po hranicu s Ukrajinou.

V rozpočte na rok 2022 odsúhlasili krajskí poslanci sumu 500-tisíc eur, ktorú kraj plánuje použiť na vypracovanie vlastnej štúdie realizovateľnosti prepojenia D1 a cestného ťahu po štátnu hranicu s Ukrajinou. Ide o približne 70 kilometrov dlhý úsek. Informovala o tom hovorkyňa predsedu KSK Anna Terezková.

Východniari sa dočkali len sľubov

„Diaľnica na Zemplín je horúcim zemiakom, ktorý si pohadzujú vlády už niekoľko rokov. Jediné, čoho sa východniari doposiaľ dočkali, sú sľuby. Prvú štúdiu k diaľnici z Košíc na Ukrajinu vypracoval štát ešte v roku 2014. Prešlo sedem rokov, počas ktorých sa nič nedialo a Národná diaľničná spoločnosť sa púšťa do ďalšej štúdie realizovateľnosti. Tentoraz pôjde o multimodálnu štúdiu. To znamená, že pre vládu SR už diaľnica nie je na prvom mieste, pretože štúdia NDS má dať odpoveď na otázku, či nie je možné riešiť dopravu aj inak – rozšírením cesty prvej triedy v niektorých častiach, posilnením vlakových alebo autobusových spojení a podobne,“ povedal predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka.

Vzhľadom na rozsah by mala byť táto štúdia vlády SR hotová až koncom roka 2023, čo celý podľa župana proces zbytočne predĺži. Kraju sa nepáči postup ministerstva dopravy, z ich pohľadu je to hľadanie výhovoriek, prečo diaľnicu na Zemplín nestavať.

Najvyťaženejší úsek v kraji

Trasa medzi Košicami a Michalovcami je najvyťaženejším úsekom na území župy. Podľa posledného sčítania z roku 2019 ním denne prejde približne 15-tisíc vozidiel, čo je od roku 2011 nárast o 30 percent. Okrem toho je Košický kraj počtom kilometrov a rýchlostných ciest na chvoste všetkých krajov na Slovensku.

Na území Košického kraja je spolu len 37,5 km diaľnic a rýchlostných ciest, čo je najmenej spomedzi všetkých krajov. V ostatných župách sa dĺžka diaľnic a rýchlostných ciest pohybuje od 90 do 130 km. Dôsledkom chýbajúcej diaľničnej infraštruktúry je omnoho väčšia záťaž na cesty I. až III. triedy a slabý hospodársky rozvoj východného Slovenska.

Vláda sa už nebude mať na čo vyhovárať

„Diaľnica je pomyselným červeným kobercom, po ktorom do regiónov prichádzajú investori. Je kľúčom k zastaveniu odlivu mozgov a zvýšeniu zamestnanosti. Košický samosprávny kraj sa z tohto dôvodu rozhodol vypracovať vlastnú štúdiu realizovateľnosti, ktorá sa zameria výlučne na diaľnicu. Pretože akokoľvek sa snažíme presunúť dopravu na železnice a motivovať ľudí, aby viac využívali autobusy, pri súčasnej frekvencii premávky z Košíc do Michaloviec je toto riešenie nepostačujúce,“ uviedol Trnka a dodal, že pri porovnateľnej intenzite dopravy v Žilinskom kraji sa diaľnica už dávno budovala.

„Keď budeme mať v rukách štúdiu k diaľnici, vláda SR sa už nebude mať na čo vyhovárať,“ doplnil.

Vypracovanie štúdie realizovateľnosti zabezpečí nezisková organizácia Dopravná infraštruktúra Košického samosprávneho kraja, ktorej jediným zakladateľom je župa. Založenie organizácie odsúhlasili poslanci na minulotýždňovom zastupiteľstve.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Anna TerezkováRastislav Trnka
Firmy a inštitúcie KSK Košický samosprávny kraj (VÚC)MDV Ministerstvo dopravy a výstavby SR