Po sobotňajších parlamentných voľbách by mala, podľa absolútneho víťaza Igora Matoviča, budúcu vládu tvoriť štvorkoalícia. Teda hnutie OĽaNO Igora Matoviča, Sme rodina Borisa Kollára, strana SaS s lídrom Richardom Sulíkom a strana Andreja Kisku Za ľudí.
Predbežné rozhovory potenciálnych partnerov o tom, kam bude krajina smerovať sú už v plnom prúde. A napriek tomu, že Matovič zatiaľ nechce bližšie prezradiť, komu sa ujde konkrétny rezort (a možno to ani nevie), už padajú prvé návrhy o prípadnom rozdelení ministerstiev.
Na základe volebných programov, ako aj vyjadrení samotných lídrov strán, o „Áčkové“ ministerstvo, teda jedno z najrelevantnejších a najbohatších, rezort dopravy a výstavby SR, majú záujem nie len Obyčajní ľudia, ale aj Kollárova Sme rodina.
Za OĽaNO prichádza do úvahy Ján Marosz
Za OĽaNO bol jednoznačne najvýraznejšou osobnosťou Ján Marosz, ktorý sa intenzívne venoval problémom v doprave, ako aj sporným tendrom na rôzne infraštruktúrne projekty.
Počas posledných štyroch rokov pôsobil ako tieňový minister dopravy a pravidelne upozorňoval na nedostatky či zlé riadenie dôležitých projektov pod vedením Árpáda Érseka.
Rovnako však kritizoval už dosluhujúce vedenie v štátnych podnikoch pre ich nekompetentnosť a neodbornosť.
Maroszovi sa však v sobotu nepodarilo prekrúžkovať sa do parlamentu zo 145. miesta na kandidátke. To mu však pri značnej podpore a neústupčivosti Igora Matoviča prípadne nebráni obsadiť ministerskú stoličku a ujať sa vedenia ministerstva.
Marosz bol spoločne s Kristiánom Čekovským aj autorom jednotlivých bodov volebného programu v otázkach dopravy. To, že ešte nie je úplne von z hry, naznačuje aj Matovičove vyjadrenie na včerajšej tlačovej konferencii, kedy chce dať definitívnu stopku politickým nominantom na kľúčových úradoch a bude presadzovať najmä ich odbornosť.
Kollár má eminentný záujem o rezort
Túto nomináciu však môže prekaziť Boris Kollár, ktorý sa nástojčivo dožaduje rezortu výstavby, najmä kvôli sľubovanej masívnej výstavbe 25-tisíc nájomných bytov. To, že by malo hnutie Sme rodina záujem o ministerstvo dopravy, deklarovali jej členovia už počas predvolebnej kampane.
Kollár bude do tejto funkcie tlačiť Štefana Holého, ktorý zastrešuje túto problematiku v hnutí a zároveň je autorom riešení ponúknutých vo volebnom programe.
Okrem spomínanej výstavby nájomných bytov, bude hnutie presadzovať aj aplikovanie metodiky ESA 2010.
Tento krok by znamenal vyňatie štátnych podnikov, ako sú Národná diaľničná spoločnosť (NDS), Železnice slovenskej republiky (ŽSR) či Štátny fond rozvoja bývania, z rozpočtu verejnej správy, čo by im následne umožnilo vziať si miliardové úvery bez toho, aby to malo negatívny vplyv na verejný dlh. Podniky by zároveň boli po vzore modelu z Rakúska zodpovedné za plnenie svojich záväzkov voči investičným bankám.
Takéto opatrenie by zároveň musel schváliť Eurostat. Peniaze by boli použité na dostavbu chýbajúcej infraštruktúry a zlepšenie stavu tej súčasnej.
Sulík má záujem o ekonomicky zamerané rezorty
V poradí treťou koaličnou stranou by mala byť strana SaS s lídrom Richardom Sulíkom. Ten sa viac krát vyjadril, že ako strana s ekonomickým zameraním by sa chcela uchádzať aj o ekonomicky zamerané ministerstvá ako sú rezort financií, hospodárstva, pôdohospodárstva či dopravy. Najväčší záujem pritom Sulík prejavil o ministerstvo financií.
V prípade rezortu dopravy je garantom opatrení týkajúcich sa infraštruktúry z volebného programu dlhoročný dopravný analytik Jozef Drahovský, ktorý do strany vstúpil pred voľbami.
V sobotu však svoj mandát pred voličmi neobhájil a do parlamentu sa nedostal. Nie je teda jasné, či by tohto odborníka strana nominovala na post ministra dopravy. Všetko sa ukáže v najbližších dňoch po ďalších rokovaniach.
Sulík však dlhodobo kritizuje ekonomického odborníka zo Sme rodina Štefana Holého za odčlenenie štátnych podnikov a ich následné zaúverovanie. Podobne, ako si v tejto téme oponovali počas celej predvolebnej kampane, spor naďalej trvá.
Sulík takéto kroky odmieta z dôvodu nadmerného zadlžovania sa. Zároveň kritizuje víziu masovej výstavy nájomných bytov. Je však na Igorovi Matovičovi, ako zvládne v najbližších dňoch postaviť a vyrokovať podmienky, ktoré by viedli k podpisu koaličnej zmluvy.
Za ľudí neprejavilo veľký záujem
Poslednou stranou, ktorá by mala uzatvárať vládnu koalíciu, je strana Za ľudí na čele s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom. Ten sa dnes po stretnutí s Matovičom vyjadril, že o vstupe do vlády rozhodne snem strany naplánovaný na štvrtok.
Kiska dodal, že by si vedel predstaviť zloženie novej vlády aj bez Borisa Kollára. To by v konečnom dôsledku znamenalo viac ministerských stoličiek pre každú zo strán.
V otázkach dopravy je v strane odborným garantom Peter Sádovský, ktorý sa taktiež ako Ján Marosz a Jozef Drahovský, nedostal do parlamentu. Momentálne sa však Andrej Kiska odmieta vyjadriť, o aké ministerstvo by mala strana záujem. Hovorí, že vzhľadom na prebiehajúce stretnutie je to predčasné.
Sám však niekoľkokrát zopakoval, že pre možný vstup do budúcej koalície požaduje vysoký odborný a morálny kredit kladený na jednotlivých nominantov na kľúčových pozíciách. Počas predvolebnej kampane však strana Za ľudí neprejavila žiaden veľký záujem o ministerstvo dopravy.
Kto nakoniec obsadí ministerskú stoličku a povedie rezort dopravy a zároveň vo funkcii vystrieda súčasného ministra Árpáda Érseka, sa s najväčšou pravdepodobnosťou verejnosť dozvie koncom tohto alebo začiatkom budúceho týždňa.
