„Vyše 35-36 rokov sa na Slovensku nepostavil jediný nový kilometer železničnej trate, čo vnímam ako problém. Budovanie severného koridoru ide veľmi pomalým tempom. A keďže chceme byť súčasťou medzinárodného priestoru, mali by sme na to aj patrične reagovať. Vďaka dobrej polohe Slovenska, by sme mohli byť akýmsi mostíkom medzi západnou a východnou Európou,“ hovorí pre portál Nasadoprava.sk generálny riaditeľ ZSSK Filip Hlubocký.
Na Slovensku sa dlhodobo financuje budovanie diaľnic a železnice ostali bokom na niekoľko desiatok rokov. Tento deficit nie je možné dobehnúť v priebehu niekoľkých rokov. ZSSK však intenzívne spolupracuje so Železnicami Slovenskej republiky (ŽSR) na spoločnej stratégii rozvoja infraštruktúry a správneho smerovania financií na zvýšenie kvality cestovania vlakom.
„Dnes svet vie, že železnice znamenajú trvalo udržateľnú mód mobility. Hustejšie stavanie siete ciest jednak znamená, viac áut a viac znečistené životné prostredie, čiže to nie je ten systém mobility, ktorý by sme my mali podporovať, pokiaľ sa chceme pozerať do budúcnosti a chceme tú mobilitu podporiť takú, ktorá je zmyslu plná. Toto je náš smer a preto prichádzame s viacerými návrhmi ako zlešpiť železničnú infraštruktúru ako aj odľahčiť cestnú premávku, “ konštatuje Hlubocký.
Dotácie štátu každoročne rastú, cieľom je zvýšiť kvalitu
„ZSSK má zo štátom uzavretú zmluvu na 10 rokov o dopravných službách vo verejnom záujme. Štát si objednáva konkrétne výkony na konkrétne trate, v konkrétnom objeme. V tomto roku je to celkovo 33-miliónov vlakových kilometrov, ZSSK každodenne vypraví vyše 1 500 vlakov,“ začal Hlubocký.
Služba, ktorú si štát každoročne objednáva a platí, je financovaná formou zálohových platieb. Následne prebieha vyúčtovanie, kde štát doplatí rozdiel medzi ekonomicky oprávnenými nákladmi a výnosmi.
Tento rozdiel sa určí na základe protokolu na nasledujúci rok. To znamená, že v jednom roku je zaplatená záloha, ale k reálnemu vyúčtovaniu dôjde až za dva roky. Každým rokom je však doplnená o nové dodatky, keďže sa zvyšuje aj počet výkonov zo strany Železničiarov.
Dôvodom je, že sa zvyšuje záujem zo strany cestujúcich o vlakovú prepravu. S týmto bezprostredne súvisí aj rast vstupných nákladov na zamestnancov, energie, ako aj servis vlakových súprav. Keďže došlo k nahusteniu vypravených vlakov zvyšujú sa teda aj platby od štátu, ktoré každoročne čerpá ZSSK.
Zrekonštruovalo sa len 130 kilometrov tratí!
Najväčšie percento nákladov predstavujú mzdy zamestnancov, ktoré sa od roku 2016 zvýšili o 24%. Ďalej sa zvyšuje cena elektriny a pohonných hmôt. Hlubocký zdôraznil, že železničné trate sú v mnohých úsekoch vo veľmi zlom stave, čo značne navyšuje financovanie na ich prevádzku.
Hlubocký hovorí, že na Slovensku je zrekonštruovaných iba 130 kilometrov tratí. Ostatné sú v zlom technickom stave, a preto sú tieto trasy aj výrazne stratovejšie.
Ako príklad použil trasu Bratislava – Banská Bystrica, ktorá trvá vlaku cez 3,5 hodiny, takže náklady sú v tomto prípade niekoľkonásobne vyššie ako na trase medzi Bratislavou a Žilinou, kde vlak dosahuje rýchlosť aj 160km/hodinu, cesta je plynulejšia, rýchlejšia a teda aj ekonomickejšia.
Vlaky zadarmo sú nový impluz, vytvára návyk do budúcnosti
Vládou prijaté opatrenie z roku 2014 považuje Hlubocký za veľmi pozitívne a efektívne riešenie. ZSSK zaznamenali zvýšený záujem o verejnú vlakovú dopravu, čo sa odrazilo aj na vyšších tržbách, ale i počte prepravených osôb.
Dodal, že pred zavedením bezplatného cestovného sa počet prepravených cestujúcich pohyboval približne na úrovni 47-miliónov cestujúcich za rok.
V súčasnosti sa tento počet pohybuje na hranici 77-miliónov. Riaditeľ ZSSK vyzdvihol, že v posledných rokoch sa počet najmä platiacich cestujúcich rapídne zvýšil, pričom cestujúcich s nárokom na bezplatnú prepravu rastie len minimálne.
Hlubocký vyzdvihol, že primárne sa pri žiakoch a študentoch, ktorí dnes cestujú zadarmo, vytvára návyk využívať hromadnú dopravu aj v budúcnosti, keď stratia nárok na bezplatné cestovné.
ZSSK v minulom roku hospodárila so ziskom
Aj napriek tomu, že sa v priebehu minulého roka dostali Železnice do čiernych čísel, dotácia štátu sa nezníži. Dôvod je, že za predchádzajúce roky sa Železničiari museli vyrovnávať s miliónovými stratami, pretože nevedeli dlhodobo hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom.
„Dnes hospodárime s pozitívnym výsledkom, tým pádom nezadlžujeme spoločnosť, zároveň štátu negenerujeme ďalšie straty a z pohľadu bánk sme solídnejším partnerom,“ uviedol riaditeľ.
Zvýšenie dotácie odôvodnil Hlubocký aj tým, že ZSSK sa za vyššie finančné zdroje, snaží poskytovať lepšiu a kvalitnejšiu službu. Obnovuje sa železničný park, zároveň sa vypravuje viac vlakov čím sa skracuje doba čakania.
Inšpiráciu by sme mali hľadať v Švajčiarsku
Česká republika je o krok vpred pred Slovenskom, pretože má hustejšiu sieť železníc. Štát si objednáva medzinárodné výkony. Regionálne služby si objednávajú ich vyššie územné celky. Čo poskytuje väčšiu flexibilitu nastavenia pri poskytovaní verejnej služby.
Vo Švajčiarsku si služby týkajúce sa železničnej prepravy objednáva nielen štát, ale aj jednotlivé kantóny. Financie do železníc idú aj zo špeciálneho fondu, ktorého príjmy tvoria napríklad dane z minerálnych olejov alebo diaľničné poplatky.
Takýmto spôsobom dokázali Švajčiari vybudovať perfektnú železničnú infraštruktúru vo vysokej kvalite služieb, ktorá motivujeobrovské množstvo ľudí cestovať práve vlakom. Pre porovnanie na Slovensku v priemere využije jeden človek vlakovú dopravu cca 14- krát za rok, vo Švajčiarsku 70-krát. V Čechách je to približne 17-18 krát za rok.
„Keď prídete do Švajčiarska a ubytujete sa v hoteli, automaticky dostanete lístok na využívanie verejnej dopravy. Sú to však roky investovania práve do železníc,“ uzavrel Hlubocký.
