Na modernizáciu železničných tratí vrátane staníc na Slovensku bolo doteraz preinvestovaných takmer 1,59 miliardy eur. Investície aj s využitím prostriedkov Európskej únie išli najmä na obnovu úsekov hlavnej domácej železnice medzi Bratislavou a Žilinou.
„V súčasnosti je súvisle zmodernizovaných približne 170 kilometrov dvojkoľajného úseku železničných tratí od železničnej stanice Bratislava, Rača po Púchov a od železničnej stanice Považská Teplá až po železničnú stanicu Žilina, kde konštrukčné parametre trate umožňujú rýchlosť jazdy vlaku 160 km za hodinu,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa Ministerstva dopravy a výstavby SR Karolína Ducká v spojitosti s 30. výročím Nežnej revolúcie.
Zároveň zmodernizovali úsek od Žiliny po Krásno nad Kysucou v dĺžke 19 kilometrov.
Modernizácia úseku medzi Púchovom a Považskou Teplou
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR), ako správca infraštruktúry, aktuálne modernizujú 14-kilometrový úsek medzi Púchovom a Považskou Teplou v objeme takmer 365 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty.
„Pripravujú sa ďalšie investičné akcie, ktoré umožnia zavedenie rýchlosti 160 km za hodinu na úsekoch v celkovej dĺžke približne 70 km,“ priblížila Ducká.
Jozef Drahovský: Juh Slovenska dopláca na zanedbanú infraštruktúru, aké sú riešenia kolapsu v doprave? (Rozhovor)
Investície sú kryté najmä zo štátneho rozpočtu a z európskych zdrojov, podľa predmetu financovania sú to hlavne Nástroj na prepájanie Európy (CEF), Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) a Kohézny fond.
„Európske fondy sú zamerané primárne na zlepšovanie infraštruktúry a odstraňovanie úzkych miest na hlavných tratiach TENT-T (Transeurópska dopravná sieť) a na sieti TEN-T Comprehensive (súhrnná sieť),“ podotkla rezortná hovorkyňa.
V uplynulom programovom období 2007 – 2013 boli projekty financované cez Operačný program Doprava a v aktuálnom období 2014 – 2020 sú financované v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.
Ciele modernizácie železničnej dopravy
Cieľom modernizácie železničnej infraštruktúry je zvýšenie rýchlosti vlakov, zabezpečenie prístupu imobilných osôb k službám verejnej osobnej dopravy, zavedenie informačných systémov pre cestujúcich.
Z hľadiska nákladnej dopravy prinesie modernizácia infraštruktúry predovšetkým zefektívnenie prepravy tovarov.
„Na rozvoj železničnej dopravy, vrátane nákupu nových vlakov, bude môcť Slovensko využiť 1,2 miliardy eur. Ďalšie európske peniaze na modernizáciu železníc, približne 380 miliónov eur, môže Slovensko čerpať z nového finančného nástroja EÚ – Nástroj na prepájanie Európy. Dokopy to predstavuje 1,6 miliardy eur, ktoré môžu zásadne zmeniť tvár slovenských železníc,“ informovala Ducká.
Výsledkom projektov v terajšom programovom období 2014 – 2020 (s možnosťou využiť peniaze EÚ do konca roku 2023) bude podľa rezortu dopravy ďalších sto kilometrov zmodernizovaných železničných tratí, po ktorých bude jazdiť ďalších 46 nových vlakových súprav.
Slovenské železnice chcú zdvojnásobiť počet vypravených vlakov, podmienkou je modernizácia tratí
Železnice v súčasnosti obstarávajú zhotoviteľov na modernizáciu traťových úsekov Bratislava, Devínska Nová Ves – Kúty – štátna hranica Slovenska a Česka za predpokladanú cenu vyše 305 miliónov eur a tiež Poprad – Lučivná za 95,5 milióna eur bez DPH. Práce by mali trvať zhruba tri, resp. dva roky, súťaže trvajú už od februára a júna 2017 pre námietky a opätovné vyhodnocovanie ponúk.
Spoločnosť nedávno vyhlásila tender na práce pri dostavbe zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v uzle Žilina. Predpokladaná cena zákazky na štyri roky dosahuje takmer 354 miliónov eur bez DPH.
Postupné zvyšovanie kvality cestovania
Zámerom rezortu dopravy je pokračovať v postupnom zvyšovaní kvality cestovania a skracovaní cestovného času.
V nasledujúcom období pripravuje cielené investície najmä do modernizácie trate Púchov – Žilina a Žilina – Poprad-Tatry na rýchlosť 160 km za hodinu, elektrifikácie trate Haniska pri Košiciach – Moldava nad Bodvou, výstavby ďalších záchytných parkovísk pri železničných staniciach či vybudovania terminálov integrovanej osobnej prepravy.
„Pripravuje sa vybudovanie výhybne a postupné zdvojkoľajnenie úseku Bratislava – Dunajská Streda, modernizácia ďalších priecestí a podľa výsledkov štúdie realizovateľnosti aj nová trať spájajúca priamo Nitru a Bratislavu,“ dodala Ducká. Potrebné je rozširovať aj sieť elektrifikovaných tratí so zámerom znížiť emisie.