- aktualizované 15. júna, 15:40
Letiská v Bratislave a Košiciach po troch mesiacoch začínajú v pondelok opäť vybavovať lety na prvých pravidelných linkách. Nízkonákladová spoločnosť Wizz Air od 15. júna obnovuje prevádzku pravidelného leteckého spojenia Bratislavy a Sofie a České aerolínie zas pravidelné lety medzi Prahou s Košicami.
Pristálo prvé lietadlo zo Sofie
Umožnilo to otvorenie hraníc a uvoľnenie cestovania s vybranými devätnástimi krajinami Európy. Na letiskách, pre cestujúcich, letecký personál aj pre dopravcov platia upravené epidemiologické opatrenia.
Lietadlo Wizz Air Airbus A321 zo Sofie pristálo na bratislavskom letisku už v pondelok ráno, do bulharskej metropoly plánuje odletieť popoludní o 14:45.
Obnovená pravidelná linka z Bratislavy do Sofie bude podľa bratislavského letiska fungovať v júni trikrát, od júla štyrikrát týždenne.
V súčasnej podobe by malo letisko fungovať do konca júna. „Pevne veríme, že v júli sa počet krajín, ktoré budú bezpečné pre slovenských cestujúcich, rozšíri. Pre našich cestujúcich sú zaujímavé destinácie v Bulharsku, v Grécku, na Cypre a tiež Malta,“ uviedol generálny riaditeľ bratislavského letiska Jozef Pojedinec.
ČSA obnovili linku Praha – Košice
Let Českých aerolínií z Prahy do Košíc má plánovaný prílet v pondelok o 13:45 a odlet do českej metropoly o 14:30.
Český dopravca bude na tejto trase lietať trikrát v týždni – v pondelok, stredu a piatok. Na linke bude podľa košického letiska využívať lietadlo typu ATR pre 64 cestujúcich, frekvenciu letov postupne zvýši a návrat na pôvodnú úroveň trinásť letov za týždeň predpokladajú od 1. septembra.
Sezónne letecké linky
Od druhej polovice júna má pravidelné sezónne letecké linky naplánované z Bratislavy aj Smartwings. Využívajú ich cestovné kancelárie aj individuálni cestovatelia.
Počas tohtoročnej letnej sezóny by mali z Letiska M. R. Štefánika smerovať letecké linky dopravcu na grécke ostrovy Kréta (Heraklion), Rodos, Zakynthos a Korfu, do bulharského Burgasu či do Larnaky na Cypre.
Letecky už aj do Grécka či na Maltu
Nízkonákladová letecká spoločnosť Ryanair plánuje začať lietať z Bratislavy od júla – do Burgasu, do Pafosu na Cypre, ako aj do gréckej Solúni (Thessaloniki) a na ostrov Korfu.
„Ryanair ohlásil na júl ďalšie destinácie, ktoré by pridal do letového poriadku. Zatiaľ je predčasné hovoriť, ktoré konkrétne to budú. Uvidíme, ako sa vyprofiluje letový poriadok,“ povedal Pojedinec.
Írsky dopravca plánuje obnoviť lety do gréckej metropoly Atény a na ostrov Malta chce začať lietať od zimného letového poriadku koncom októbra.
Rakúska spoločnosť Austrian Airlines plánuje obnoviť pravidelnú linku medzi Košicami a Viedňou 22. júna.
Prevádzkovať ju bude štyrikrát týždenne – lety z Košíc do Viedne zabezpečí v pondelok popoludní, vo štvrtok ráno a popoludní a v sobotu ráno, z Viedne do Košíc v pondelok popoludní, v stredu večer, vo štvrtok popoludní a v piatok večer.
Frekvencia letov sa postupne zvýši
Očakáva sa, že na jeseň zvýši frekvenciu na pôvodných trinásť letov v týždni. Obnovenie leteckých spojení spoločností LOT, Ryanair a Wiz Air podľa košického letiska závisí od rozhodnutia Ústredného krízového štábu o uvoľnení osobnej dopravy do Poľska a Veľkej Británie.
Letisko Poprad – Tatry zatiaľ počíta s prvými charterovými letmi do Bulharska od začiatku júla. „Na základe dopytu verejnosti sa cestovné kancelárie čoskoro rozhodnú i o ostatných dovolenkových destináciách,“ informuje letisko na svojom portáli.
Lety medzi SR a Veľkou Britániou a Tureckom zatiaľ nie sú povolené v dôsledku nepriaznivej epidemiologickej situácie v týchto krajinách. Linka Wizz Air z Popradu do Londýna – Lutonu je pozastavená minimálne do 21. júna.
Prísne opatrenia na letisku
Základným pravidlom pri dodržiavaní hygienických podmienok na letiskách podľa Ministerstva dopravy a výstavby SR zostáva povinnosť mať prekryté ústa a nos rúškom či šatkou v priestoroch letiska. Rovnako musí byť zabezpečená dezinfekcia rúk.
„Počas vybavovania cestujúci musí mať k dispozícii dostatočný počet rúšok, aby zvládol vybavenie na letisku a takisto počas letu mal na tvári rúško,“ spresnil prevádzkový riaditeľ bratislavského letiska Imrich Ancin.
Uprednostňuje sa bezkontaktné vybavovanie cestujúcich a batožiny, ako aj bezhotovostný predaj na palube lietadla. Na letiskách musí byť zachovaný minimálne dvojmetrový odstup v rade stojacich osôb.
Nariaďuje sa meranie telesnej teploty cestujúcim, ktorí na Slovensko prilietajú. Toto opatrenia platí pre každý let. „Na základe toho budú selektovaní cestujúci, u ktorých bude nameraná opakovane zvýšená teplota,“ poznamenal Pojedinec.
Zároveň každý člen leteckého personálu musí byť pravidelne monitorovaný a sleduje sa jeho zdravotný stav. Nevyhnutnosťou ostáva pravidelná dezinfekcia priestorov letiska aj samotných lietadiel.
Státisícové straty na tržbách
Pre pozastavenie pravidelných a charterových letov od 13. marca letisko v Bratislave zaznamenalo státisícové straty na ušlých tržbách z poplatkov leteckých dopravcov. Zapojilo sa do programu s využitím pomoci v súvislosti s následkami koronakrízy.
„Štát nám prispieva v dôsledku výpadku tržieb za uplynulé obdobie. Čo sa týka nájomníkov, ktorých tu máme, je to v štádiu riešenia. Zákon bol síce prejednávaný, ale nemáme ešte žiaden vykonávací predpis, ako riešiť vzťahy s nájomníkmi a aká výška nájomného by mala byť týmto subjektom odpustená, resp. ako by mali byť nasledujúce kontrakty riešené,“ upozornil Pojedinec.
Letisko umožnilo na svojich rolovacích dráhach parkovanie odstavených lietadiel rôznych dopravcov. „Ešte stále sme v rokovaní asi s troma spoločnosťami. Množstvo lietadiel ostalo uzemnených, snažíme sa poskytnúť atraktívne podmienky pre dopravcov a dostať sem časť flotíl,“ priblížil Pojedinec s tým, že počet odstavených lietadiel sa v júli rozšíri.
Tento príjem by mal byť podľa neho dlhodobý, možno na dlhšie ako rok. Bratislavské letisko dúfa, že prežije druhý polrok tohto roka, budúci rok bude už bez koronavírusu.
„Lietanie sa dostane zasa do dimenzií a čísel, ako pred koronou. V nasledujúcich dvoch, troch rokoch sa hospodárenie znovu upraví a pomôže nám naakumulovať prostriedky, ktoré by boli potrebné aj na rozvoj infraštruktúry letiska,“ očakáva Pojedinec.