Zanedbaná údržba, nízka efektivita, vysoké náklady, vysoká zadlženosť a zlá finančná situácia sú základné problémy, ktoré Železničná spoločnosť Slovensko podľa Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo dlhodobo seriózne nerieši.
Nedávne poruchy, požiare či roztrhnutia vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s. (ZSSK) nie sú náhodou, ale vyvrcholením dlhodobého ignorovania problémov a zlého riadenia firmy. Tvrdí to Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH) s tým, že zanedbaná údržba, nízka efektivita, vysoké náklady, vysoká zadlženosť a zlá finančná situácia sú základné problémy, ktoré štátny osobný vlakový dopravca seriózne nerieši.
Inštitút upozorňuje, že pri pokračovaní tohto stavu môže dopravca o niekoľko rokov čeliť hrozbe finančného kolapsu alebo obmedzovania dopravy pre nedostatok pojazdných vozidiel.
Veľa záložných rušňov a vozňov
„Tento stav spôsobilo dlhodobé preferovanie výdavkov na nákupy nových vozňov a rušňov namiesto systematickej a potrebnej údržby súčasného vozového parku, a tiež nedostatočný záujem o to, ako sú nové vozne a rušne využívané v prevádzke,“ informoval riaditeľ IDH Rastislav Cenký. Absolútnu preferenciu tak podľa neho majú nákupy vozidiel, ktoré by ZSSK v prípade zvýšenia efektivity súčasného vozového parku mnohokrát ani nepotrebovala.
„Zlý stav údržby dokazuje vysoký podiel záložných vozidiel a nedodržiavanie plánovaného radenia vlakov,“ uviedol Cenký. Dopravca podľa neho pre vysokú poruchovosť musí mať vysoký počet záložných rušňov a vozňov, pričom náhradné sú staré s nízkou úrovňou cestovania a vyššou poruchovosťou. Za úplný extrém považuje zrušenie vlakov pre nedostatok súprav (v lepšom prípade náhrada autobusom).
Potrebujú oveľa viac vozidiel ako by mali
ZSSK podľa riaditeľa IDH denne využíva staré vozidlá, pretože nové jazdia buď neefektívne, alebo stoja pre opravy a poruchy. „Ministerstvo financií v revízii výdavkov (v roku 2016) identifikovalo, že ZSSK preto potrebuje na zabezpečenie dopravy výrazne viac vozidiel (rušňov a vozňov), než by mala v optimalizovanom stave. V inej analýze sa zasa poukázalo na to, že zlepšením využitia vozňov v rýchlikovej doprave môže ZSSK výrazne obmedziť využívanie starých vozňov,“ pripomenul Cenký. Napríklad, rušne v Česku najazdia denne v priemere o polovicu viac. Zlepšenie využitia môže podľa šéfa inštitútu viesť k vyradeniu najstarších rušňov z prevádzky.
Rastúce požiadavky na štátne dotácie
Celkovo zlú finančnú situáciu ZSSK a vzrastajúcu neefektivitu konštatovala implementačná správa za rok 2017. Spoločnosť podľa nej dlhodobo produkuje stratu a znižuje svoju hodnotu, pričom jej záväzky dosahujú šesťnásobok hodnoty majetku, resp. 2,3-násobok jej ročných príjmov.
„Revíziou výdavkov požadovaný cieľ znížiť jednotkové náklady ZSSK neplní, naopak, jej požiadavky na štátne dotácie sústavne rastú (medzi rokmi 2015 a 2017 z 238 mil. eur na 248 mil. eur, resp. zo 7,65 eura na 7,88 eura na jeden vlakový kilometer),“poznamenal Cenký. Hrozbou do budúcnosti podľa neho môžu byť uskutočnené alebo vyhlásené obstarávania, keďže vytvárajú nové záväzky, ktoré bude spoločnosť musieť riešiť. Vedenie spoločnosti napriek tomu hovorí o vyššej efektivite,“ uviedol riaditeľ.
Neefektívne investície a drahé kampane
ZSSK podľa šéfa inštitútu nedokáže dostatočne reflektovať na problémy. „Namiesto toho pokračuje v neefektívnych investíciách a drahých marketingových kampaniach. Marketing spoločnosti sa síce výrazne zlepšil, nedokáže však nahradiť dlhodobo zanedbanú údržbu, nevyrieši zlú finančnú situáciu spoločnosti ani jej nízku efektívnosť a zaostávanie za železnicami v okolitých krajinách,“ dodal Cenký.
