Práce na sieti cyklotrás okolo Tatier pokračujú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ilustračné foto: SITA/Milo Fabian.

Slovenskú a poľskú stranu Tatier má spájať 250 kilometrov dlhý cyklochodník. 

POPRAD 14. decembra (SITA) – Práce na vytvorení neprerušenej a bezpečnej regionálnej siete cyklotrás okolo Tatier s dĺžkou viac ako 250 km pokračujú. Združeniu Euroregión Tatry sa spolu s partnermi podarilo spracovať projektové dokumentácie na ďalšie úseky cyklochodníka, a to v troch obciach na Orave – Dlhá nad Oravou, Krivá, Sedliacka Dubová a v spišskej Chmeľnici. Reaguje tak na vzostup cykloturistiky v regióne.

Ilustračné foto: Pixabay.com.

Projektové dokumentácie za 42 tisíc eur

„Cieľom je postupne poprepájať jednotlivé úseky cyklochodníka na slovenskej a poľskej strane Euroregiónu Tatry. Realizácia projektu v budúcnosti prinesie výhody pre celú lokálnu spoločnosť v podobe zvýšenia turistickej návštevnosti bez dopadu na životné prostredie, vzbudenie nových podnikateľských iniciatív a vytvorenie podmienok pre aktívny odpočinok,“ informovala dnes prostredníctvom tlačovej správy Radoslava Krafčíková, poverená riadením kancelárie Združenia Euroregiónu Tatry.

Celková výška rozpočtu projektu s názvom Spracovanie projektových dokumentácií na území Euroregiónu Tatry predstavovala viac ako 42-tisíc eur. Združenie naň získalo dotáciu od Ministerstva dopravy a výstavby takmer 39-tisíc eur, zvyšok uhradilo z vlastných zdrojov.

Mapa Euroregiónu Tatry na území Slovenska a Poľska. Foto: euroregion-tatry.sk.

Spájanie regiónov na oboch stranách Tatier

Kompletný strategický cezhraničný projekt Euroregiónu Tatry pod názvom Historicko-kultúrno-prírodná cesta okolo Tatier zahŕňa viac ako 250 km nielen cyklistických, ale aj bežeckých, turistických a náučných trás.

„Navrhovaná trasa predpokladá spájanie regiónov Spiš, Podhalie, Orava a Liptov, zlepšenie dostupnosti a sprístupnenie unikátnych miest a lokálnych hodnôt krajinného, kultúrneho, historického a prírodného charakteru na oboch stranách hranice, podporu rozvoja voľnočasových aktivít šetrných voči životnému prostrediu, zdravý životný štýl, aktívny oddych a bezmotorové formy dopravy,“ doplnila Krafčíková.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať