Respondenti považujú cestovanie lietadlom za veľmi rizikové, nakoľko 46,1 percenta z nich sa úplne priklonilo k výroku odrádzajúcemu od cestovania na dovolenku lietadlom.
Vyplýva to z prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?,“ ktorý ponúkol na konci mája respondentom v reprezentatívnom prieskume viacero bežných situácií, ktoré môžu predstavovať riziko ohrozenia koronavírusom.
Obavy z lietania
Prieskum iniciovali prieskumná spoločnosť Mnforce, komunikačná agentúra Seesame v spolupráci so Sociologickým ústavom SAV a Ústavom výskum sociálnej komunikácie SAV. Agentúru SITA o výsledkom prieskumu informoval Juraj Caránek z agentúry Seesame.
Na letiskách platia prísne epidemiologické opatrenia, povinnosťou ostávajú rúška a dvojmetrové odstupy
Z prieskumu ďalej vyplýva, že odrádzanie od cestovania na dovolenku lietadlom je spojené s obavami respondentov. Čím vyššie obavy respondenti deklarovali, tým častejšie neodporúčali cestu lietadlom. Výrazne odlišne sa však k predstavenej situácii „Čo by ste poradili dovolenkárovi alebo milovníkovi filmu?“, postavili muži a ženy.
Ženy sú opatrnejšie
Zatiaľčo 37,6 percenta mužov úplne súhlasilo s výrokom neodporúčajúcim let lietadlom, od cesty lietadlom by dovolenkárov odrádzalo 54,3 percenta žien.
„Opatrnejší prístup k potenciálnemu zdravotnému riziku u žien je v súlade už publikovanými výsledkami výskumu „Ako sa máte, Slovensko?“ – ženy deklarovali vyšší pocit ohrozenia koronavírusom, boli dôslednejšie v nosení rúška aj vo vyhýbaní sa spoločnosti počas karantény. Aj zo štatistík o preventívnych prehliadkach vieme, že ženy k nim pristupujú disciplinovanejšie než muži,“ hovorí Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV.
Rozdiel v opatrnosti mužov a žien sa potvrdil aj pri otázke na odporúčanie návštevy kina. Od návštevy kina by svojho známeho silne odrádzala štvrtina žien, ale len 16,1 percenta mužov. Aj v tomto prípade by od návštevy kina najčastejšie odrádzali respondenti s vyššou mierou obáv z koronavírusu.
Rozhodnutie ovplyvňuje aj vzdelanie
V prieskume tiež mali respondenti za úlohu poradiť rodičom v rozhodovaní, či by svoje dieťa poslali naspäť do školy. V postoji k tejto otázke hrajú kľúčovú úlohu dve charakteristiky respondentov – vzdelanie a obava z koronavírusu.
Kým úplný súhlas s výrokom odrádzajúcim od poslania detí do školy vyslovilo 23,1 percenta respondentov zo základným alebo stredoškolským vzdelaním bez maturity, s týmto výrokom súhlasilo len 5,9 percenta vysokoškolákov.
„Zatiaľ čo respondenti s vyšším vzdelaním častejšie radili rodičom deti do školy poslať, respondenti obávajúci sa choroby naopak častejšie radili radšej deti doma ponechať,“ vysvetlil Caránek.
Životné prostredie vs. ekonomická výkonnosť
Okrem týchto dvoch faktorov hral úlohu aj vek respondentov. Rodičom detí do školy poslať neodporúčali častejšie starší respondenti.
V rámci spolupráce s tímom rakúskych výskumníkov okolo projektu „Values in Crisis“ zaradil výskum „Ako sa máte, Slovensko?“ aj otázky na pohľad respondentov na to, ako by mal život pokračovať po koronakríze, ktoré položili v rovnakom čase respondentom v Rakúsku.
Respondenti mali možnosť označiť odpoveď na sedemstupňovej škále. Prvú dilemu predstavovala ochrana životného prostredia oproti ekonomickej výkonnosti krajiny.
Prieskum ukázal, že kým v Rakúsku mali miernu prevahu zástancovia ochrany životného prostredia a trvalej udržateľnosti, na Slovensku mierne prevládol dôraz na ekonomický výkonnosť. V prospech prvej možnosti sa na Slovensku častejšie prikláňali mladší respondenti.
Zmiernenie pracovného tempa
Druhá respondentom ponúknutá dilema bola voľba medzi nakupovaním lacnejších zahraničných výrobkov a drahších domácich.
Odpovede respondentov boli v oboch krajinách o niečo podobnejšie. Dôraz na domáce výrobky bol o mierne vyšší v Rakúsku – 26,9 percenta, na Slovensku – 23,8 percenta.
Na Slovensku kupovanie drahších domácich výrobkov podporili skôr mladší a vzdelanejší respondenti. Väčší rozdiel medzi odpoveďami v Rakúsku a na Slovensku bol pri voľbe medzi nárokmi na výkon v práci a požiadavkou na „zmiernenie tempa“.
V oboch krajinách prevažovali zástancovia zmiernenia tempa po koronakríze, v Rakúsku bola táto prevaha výraznejšia – 16,5 percenta než na Slovensku – 9,7 percenta. Na Slovensku bola požiadavka na zmiernenie tlaku na výkon v práci silnejšie prítomná v odpovediach mladších respondentov.
Chýba nám solidarita
Požiadavka na návrat slobôd po koronakríze prevažovala v oboch krajinách, výrazne silnejšie však v Rakúsku – 40,4 percenta, na Slovensku 29,4 percenta. Požiadavku na návrat osobných slobôd na Slovensku častejšie vyslovovali mladší a vzdelanejší respondenti.
Výsledky ďalej ukázali, že pri voľbe medzi možnosťou aby menej postihnuté krajiny podporovali krajiny postihnuté krízou viac alebo aby každá krajina v EÚ bola zodpovedná za seba v oboch krajinách mierne prevažovali zástancovia druhej možnosti.
V tomto prípade boli rozdiely v odpovediach respondentov v oboch krajinách najnižšie. Na Slovensku sa za solidarizovanie s koronavírusom postihnutými krajinami vyslovovali častejšie mladší respondenti.
„Porovnanie odpovedí respondentov na Slovensku a v Rakúsku dobre zodpovedá predstave Rakúska ako spoločnosti so silnejšie zastúpenými prívržencami trvalej udržateľnosti a post-materialistických hodnôt. K tým sa na Slovensku približujú odpovede mladších respondentov. Napriek tomu, že Rakúsko disponuje silnejším hospodárskym výkonom ako Slovensko, v oboch krajinách mierne prevažuje názor, že koronavírusom postihnuté krajiny by si mali pomôcť skôr sami,“ konštatuje Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu SAV.
Prieskum „Ako sa máte, Slovensko?“ sa uskutočnil 25. – 28. mája 2020 na vzorke tisíc respondentov. Prieskum „Values in Crisis“ sa realizoval v Rakúsku v máji 2020 na vzorke 1976 respondentov. Projekt „Ako sa máte, Slovensko?“ dlhodobo sleduje postoje obyvateľov na Slovensku počas obdobia pandémie. Vďaka spolupráci slovenských a rakúskych výskumníkov výskum porovnáva názory obyvateľov oboch susedných krajín na ďalší vývoj.
