Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) plánuje v budúcnosti zdvojnásobiť počet prepravených cestujúcich za rok zo súčasných 76 miliónov perspektívne na 153 miliónov osôb.
Objem dopravných výkonov chce zvýšiť tiež o sto percent, a to z 33 miliónov na 66 miliónov najazdených vlakových kilometrov ročne. Počet denne vypravených vlakových spojov by mal podľa národného osobného vlakového dopravcu vzrásť z 1 528 na 3 427.
Efektívnejšie využitie vozidiel
Ako v stredu informoval podpredseda predstavenstva a riaditeľ úseku obchodu ZSSK Karol Martinček na konferencii o železničnej doprave, všetky uvedené údaje chcú dosiahnuť efektívnejším využitím terajšieho počtu vozidiel a s rovnakým počtom zamestnancov. Podmienkou týchto plánov sú však značné investície zo štátneho rozpočtu do modernizácie zanedbanej železničnej infraštruktúry.
Štátnym železniciam chýbajú desiatky rušňovodičov, záujemcov chcú prilákať aj vyššími platmi
„Toto je vízia, ktorá vychádza z grafikonu, ktorý máme prepočítaný, kde sú aké možnosti, na základe frekvencií,“ povedal Martinček s tým, že nejde o výplod fantázie. Zámer je podľa neho založený na reálnych číslach priepustnosti tratí a frekvencii vlakov.
„Na základe investície do infraštruktúry nám to umožní obsluhovať Slovensko v takýchto výkonoch. Nepýtame peniaze pre nás, ale apelujeme na to, ak sa zainvestuje do infraštruktúry, tak synergický efekt sa automaticky prenesie na obsluhu územia,“ uviedol Martinček.
Strategická súčasť rastu mobility
Súčasťou vízie národného vlakového dopravcu je, aby sa priemerná rýchlosť jeho vlakov v diaľkovej doprave zvýšila zo súčasných 68 kilometrov za hodinu na 140 kilometrov. Regionálne vlaky by mali podľa zámerov spoločnosti jazdiť rýchlosťou v priemere 70 kilometrov za hodinu.
Na trati Žilina - Čadca pribudnú vlakové spoje, Jurinová chce zvýšiť počet vlakov aj do Svrčinovca
To by malo umožniť zdvojnásobiť počet vypravených vlakov každý deň. ZSSK by chcela, aby sa železnica stala znovu strategickou súčasťou rastu mobility s pozitívnym vplyvom na slovenskú ekonomiku a znižovanie emisií v doprave. Za rozhodujúcu pritom považuje kvalitu a dostupnosť ponúkaných služieb infraštruktúry.
Martinček si myslí, že spomínaný údaj o 153 miliónoch plánovaných cestujúcich ročne na koľajniciach v budúcnosti je ešte pesimistický. „V prípade, ak budete cestovať na diaľkových linkách priemernou rýchlosťou 140 kilometrov a viac, tak potenciál, ktorý má obsluha železničnou spoločnosťou, je oveľa väčší,“ poznamenal Martinček. Dotácie v prepočte na cestujúceho by sa mali znížiť o 40 percent. „Čo sa týka dotácie na osobu, hodnota, ktorú investujeme do infraštruktúry, sa prenáša do efektivity na našej strane ako operátora,“ podotkol zástupca vedenia ZSSK.
Hodnota za peniaze
Pripomenul, že Železniciam Slovenskej republiky ako správcovi železničnej infraštruktúry by platili za jej použitie ročne 100 miliónov eur.
„Za desať rokov dáme do železníc jednu miliardu, naspäť vrátime dotáciu, ktorá ide cez našu spoločnosť. V prípade, že by prepravili uvedených 153 miliónov cestujúcich a súčasnú výťažnosť z prepravenej osoby vo výške 1,20 eura by zdvojnásobili, dostanú sa na úroveň tzv. dotačného rámca a budú vedieť byť v určitých častiach sebestační. A to je tá hodnota za peniaze. Mali by sme si uvedomiť, že priestor tu na to je. Dopravnú mobilitu, ktorá tu je z predchádzajúcich období, je potrebné len vylepšiť a začať z nej profitovať,“ dodal Martinček.
