Slovensko sa v zefektívnení a zrýchlení prípravy a výstavby diaľnic a rýchlostných ciest môže inšpirovať v susedných krajinách v rámci V4 aj v Rakúsku.
Slovenská komora stavebných inžinierov (SKSI), ktorá zorganizovala vo štvrtok stretnutie odborníkov v tejto oblasti, chce poskytnúť hlavné pozitívne poznatky pre rozvoj domácej diaľničnej siete.
V jej budovaní Slovensko dlhodobo zaostáva, ako jedna z posledných krajín v Európskej únii ani po tridsiatich rokoch samostatnosti stále nemá dokončené súvislé diaľničné spojenie dvoch najväčších miest, teda Bratislavy a Košíc.
Poľsko ako príklad pre Slovensko
„Už keď sa rozhodneme, že treba niečo postaviť, aby sme to postavili s ohľadom na všetky podmienky, či je to životné prostredie alebo vlastníci. Keď sa toto vyrieši, aby sme potom už stavali rýchlo,“ povedal pre agentúru SITA na konferencii o diaľniciach a rýchlostných cestách predseda SKSI Vladimír Benko.
Príprava výstavby R4 k hraniciam s Poľskom je o krok vpred, diaľničiari vybrali dodávateľa štúdie
Ako príklad pre Slovensko v rýchlosti výstavby diaľnic uviedol najmä Poľsko, kde od vstupu do EÚ v roku 2004 vybudovali približne 4-tisíc kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest.
Ich dĺžka už dosiahla viac ako 4 600 kilometrov a do roku 2030 by to malo byť 5-tisíc kilometrov. Proces od začiatku prípravy cez obstarávanie po dokončenie výstavby u nášho severného suseda trvá zhruba osem rokov, na Slovensku približne 14 rokov.
„Mali by sme si najlepšie veci osvojiť. Hlavne strategický plán dopravy by mal byť jednotne schválený, aby sme vedeli alokovať peniaze a po výmene vlády sa nemenili dôležité zámery,“ upozornil predseda SKSI.
Strategický plán dopravnej infraštruktúry
Za veľmi dôležité považuje, aby takýto strategický plán dopravnej infraštruktúry odborníci pripravili. „Už na ňom pracovali, v roku 2004 bol pripravený. Len asi by mal byť schválený ústavným zákonom, aby bolo ťažké ho meniť. Aby sme čím skôr postavili našu dopravnú sieť a nestalo sa to, čo s diaľnicou D1,“ poznamenal Benko v súvislosti s troma jej stále chýbajúcimi úsekmi medzi Žilinou a Ružomberkom.
Náklady na druhú etapu obchvatu Brezna sa zdvojnásobili, presiahli tak 40 miliónov eur
„Už keď sa vysúťažia zhotovitelia, je veľmi nešťastné pre krajinu, ak sa to zastaví. Veľmi to predĺži čas a žiadne financie sa neušetria,“ pripomenul prípad s D1 spred viac ako desiatich rokov šéf profesijnej organizácie stavebných inžinierov.
„Projekt PPP bol vysúťažený, pripravený na podpis zmluvy. Zastavilo sa to a odznovu sa to vysúťažilo,“ uviedol k pôvodnému projektu D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala.
Dokonca sa vtedy podľa predsedu SKSI podarilo znížiť ročné poplatky štátu za PPP projekt, ale ten sa nerealizoval. Dokončenie tohto úseku po odchode predošlého zhotoviteľa a vysúťažení nového stojí už viac. Veľmi podobná bola situácia na stavbe D1 Hubová – Ivachnová, kde hrozil odchod zhotoviteľa.
„To by bolo absolútne nešťastie pre Slovensko. Toto sú rozhodnutia, ktoré by sa mali veľmi dobre zvážiť,“ podotkol Benko.
