Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) majú dostať od štátu ďalšiu výdatnú injekciu na svoje zotavenie a zabezpečenie služieb vo verejnom záujme. Dôvodom je aktuálny nepriaznivý vývoj ich hospodárenia súvisiaci aj s následkami pandémie koronavírusu.
Dodatočné dofinancovanie a úhradu straty železničných spoločností za roky 2019 a 2020 má umožniť novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2021. Ak prejde v parlamentne, rezerva na negatívne vplyvy pandémie ochorenia COVID19 narastie o 2,4 miliardy eur a na krytie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu pôjde 984 miliónov eur.
Väčšina železničných tratí potrebuje do 10 rokov rekonštrukciu, ministerstvo vypracovalo zoznam priorít
Z toho by mali železnice dostať 353 miliónov eur. Koľko presne pôjde ŽSR a ZSSK nie je v tejto chvíli jasné. Konkrétne podmienky dotácií pre železničiarov zo štátnej pokladne majú byť známe po uzavretí spoločného memoranda medzi ministerstvami financií a dopravy a výstavby, ako aj oboma spoločnosťami.
Nejasnosti okolo dotácií
Hovorca ZSSK Tomáš Kováč pre portál NašaDoprava.sk uviedol, že aktuálne nedisponujú informáciou, aká časť z celkovej sumy je určená výhradne pre ich spoločnosť. „Predpokladáme, že výslednú položku 353 miliónov eur skompletizovalo Ministerstvo dopravy a výstavby SR,“ odkázal.
Rezort dopravy zdôvodňuje dotácie pre ŽSR a ZSSK tým, že nemajú v rámci svojho rozpočtu na tento rok alokovanú takú výšku zdrojov, ktorá by pokryla ich plnohodnotné fungovanie bez zásahu do rušenia vlakov, či zastavovania tratí.
Prioritou pri rekonštrukcii železníc sú najvyťaženejšie trate s výrazným meškaním či automatizácia
„Vzhľadom na uvedené prebiehali od konca minulého roka rokovania s ministerstvom financií za účelom preukázania opodstatnenosti požiadavky ministerstva dopravy a výstavby na ich dofinancovanie vzhľadom na potreby spoločností, ktoré sú výsledkom dlhoročného podfinancovania,“ uviedol pre portál NašaDoprava.sk hovorca ministerstva dopravy Ivan Rudolf.
Predísť krajnému scenáru
Zároveň tvrdí, že obe spoločnosti s ministerstvom dopravy hľadali efektívne úsporné opatrenia, aby k takémuto krajnému scenáru nedošlo. Určité úspory boli podľa rezortu už počas prvých mesiacov generované, ale nestačia na vykrytie rozdielu medzi potrebou zachovaním prevádzky a schváleným rozpočtom na tento rok.
„Finančné prostriedky schválené vládou SR môžu byť poskytnuté až na základe nadobudnutia účinnosti predmetného zákona, a to na základe mechanizmu, ktorý si obidve ministerstvá aktuálne ešte spresňujú,“ dodal Rudolf.
ŽSR sa k téme zatiaľ nevyjadrili a bližšie informácie o rozdelení peňazí nemalo ani ministerstvo financií. Obe spoločnosti však pravdepodobne budú musieť prijať vnútorné opatrenia, aby mohli peniaze na dofinancovanie dostať.
Rokovania s rezortom dopravy
ZSSK momentálne vedie rokovania s ministerstvom dopravy o finančnom vysporiadaní doplatku zo zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme za rok 2019.
„Doplatok zo zmluvy za rok 2020, ktorý nebol zálohovou úhradou poskytnutou v roku 2020 zo štátneho rozpočtu finančne vysporiadaný, je v zmysle zmluvy platnej v roku 2020 splatný do 31. decembra 2022,“ poznamenal Kováč.
Ministerstvo dopravy očakáva z fondu obnovy takmer miliardu eur, najviac má ísť na železnice
Okrem toho ZSSK rokuje s ministerstvom dopravy o financovaní dopravných služieb vo verejnom záujme z uvedenej zmluvy v druhom polroku 2021 a o financovaní investícií plánovaných v tomto roku.
Veľa peňazí na neefektívnu prevádzku
Obe železničné spoločnosti už vlani dostali od štátu desiatky miliónov eur na zmiernenie vplyvov pandémie. Podľa dopravného poradcu a analytika Rastislava Cenkýého vynakladať pre ne ďalší objem peňazí nie je úplne potrebné. Dofinancovanie je podľa neho vhodné najmä v súvislosti s pandémiou. „Veľká časť dotácií ide ale na sanovanie neefektívnej prevádzky,“ tvrdí Cenký.
Podľa experta je nevyhnutné skôr hľadať úspory v rámci výdavkov štátu pre železnice, respektíve v nákladoch na ich prevádzku. Ako príklad uviedol ŽSR, kde bol v roku 2019 audit s návrhmi úspory nákladov v desiatkach miliónov eur. „Dodnes sa implementácia opatrení takmer nezačala, čo je veľká škoda,“ poznamenal analytik.
Železničné firmy je podľa neho potrebné reformovať, nastaviť pre merateľné ukazovatele a stabilizovať ich financovanie.
„Bez toho pôjde stále o neefektívne postsocialistické molochy, závislé od štátnych dotácií, generujúce každoročne nekryté straty a potácajúce sa na hranici rušenia vlakov alebo spomaľovania tratí z dôvodu nedostatku zdrojov,“ dodal Cenký.
Peniaze na infraštruktúru a dopravu
Ministerstvo dopravy by malo podľa zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry poskytnúť pre ŽSR v tomto roku viac ako 264 miliónov eur. Z toho na zabezpečenie samotnej prevádzky infraštruktúry 241,6 milióna eur a v rámci finančnej kompenzácie finančných vplyvov zo zníženia úhrad za prístup k železničnej infraštruktúre pre nákladných dopravcov 22,5 milióna eur.
Manažér infraštruktúry po schválení výdavkov upozornil, že schválený rozpočet na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry neumožňuje v plnom rozsahu zabezpečiť všetky činnosti vyplývajúce zo zmluvy a je spojený s viacerými rizikami.
Ako jedno z nich uviedol postupné zavádzanie prechodných obmedzení traťových rýchlostí na trati Bratislava – Žilina s rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu, ako aj na južných trasách Bratislava – Zvolen – Košice a Kúty – Bratislava – Štúrovo – štátna hranica.
Modernizácia vlakov či efektívnejšia preprava. Šéfovia železničných spoločností toho sľubujú viac
Na prevádzku osobnej železničnej dopravy vo verejnom záujme by v tomto roku malo ísť takmer 240 miliónov eur. ZSSK po schválení uvedenej sumy oznámila, že to umožní realizovať služby verejnej osobnej železničnej dopravy na území Slovenska len v rozsahu necelých 50 percent dopravných výkonov oproti potrebe v tomto roku.
Akékoľvek prípadné obmedzenie alebo zastavenie železničnej prevádzky by podľa spoločností bolo v rozpore s programovým vyhlásením vlády v oblasti železničnej dopravy a s medzinárodnými záväzkami Slovenska na posilnenie železničnej dopravy.
