Štát opäť zabudol na ľudí z juhu Slovenska, nových ciest a železníc sa tak skoro nedočkajú

Ilustračné foto
Ilustračné foto Foto: Gettyimages

Ak sa autom vyberiete z Bratislavy na juh Slovenska, čoskoro to oľutujete a budete sa v čo najkratšom čase snažiť napojiť na maďarskú diaľnicu. Nedobudované cesty sú citeľné, len čo vystrčíte päty z Bratislavy. Vodičov čaká zdĺhavá cesta cez dediny a dopravné obmedzenia. Vlak je v mnohých prípadoch výhodnejšia alternatíva a možno aj rýchlejšia, ak spoj nebude mať meškanie.

Faktom však ostáva, že ak cestuje napríklad do Levíc, Veľkého Krtíša či ďalej na východné Slovensko, stav sa zhoršuje každým kilometrom od hlavného mesta.

O situácii a stave infraštruktúry na juhu Slovenska, sme sa rozprávali s dopravným analytikom Jozefom Drahovským.

Nevybudovaná infraštruktúra poškodzuje región

Zanedbaná infraštruktúra nemá negatívny dopad iba na miestnych obyvateľov, z ekonomického hľadiska poškodzuje celý región. Pre dobré strategické miesto, by táto oblasť mohla byť veľmi zaujímavá pre firmy a zahraničných investorov.

Avšak zlé a nedobudované cesty, na ktorých stojí transport spoločností, okamžite diskvalifikuje túto lokalitu a vyradí ju z hry.

Dopravný analytik vidí jediné riešenie. Prioritou by malo byť dobudobovanie kompletného projektu cestnej komunikácie D4R7, vrátane tunela, ktorý by mal viesť popod Karpaty a vyústiť pri Stupave.

Mapa diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku
Mapa diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku Foto: INEKO

Takýmto spôsobom by sa skvalitnila doprava nie len z Komárna, od áut by si vydýchla aj Bratislava. „Dnes všetky vozidlá, ktoré sa potrebujú dostať z diaľnice D1 na D2, prechádzajú Prístavným mostom. A ten takýto nápor nestíha,“ konštatuje Drahovský.

„Sieť diaľnic a rýchlostných komunikácií bola vymyslená takým spôsob, aby išla aj juhom Slovenska –  to je známa rýchlostná cesta R7. a R2. Prišli však rozhodnutia, ktoré investície do budovania diaľnic a rýchlostných ciest boli minimalizované a všetky sa sústredili do verejnej hromadnej dopravy. Toto rozhodnutie bolo veľmi krátkozraké, čo ovplyvnilo budovanie diaľnic na dlhé roky dopredu. A dnes tu máme neblahý výsledok tohto rozhodnutia. Chybou je aj to, že sa neplánuje na dlhšie, ako na jedno volebné obdobie dopredu,“ konštatuje odborník.

Slováci radšej využijú maďarskú diaľnicu

Mnohí Slováci, ktorí cestujú zo západu na východ Slovenska, v mnohých prípadoch radšej uprednostnia prejazd cez maďarskú diaľnicu. Cesta je v tomto prípade oveľa rýchlejšia a jednoduchšia. V konečnom dôsledku tým prichádza o peniaze na vybraných poplatkoch za využitie slovenských diaľnic Národná diaľničná spoločnosť.

Slováci z Bratislavy do Košíc radšej využijú maďarskú diaľnicu
Na ceste z Bratislavy do Košíc už aj Slováci radšej využijú maďarskú diaľnicu Foto: Pixabay

„Efekt maďarskej diaľnice som si všimol už dávnejšie. A ak by bola maďarská diaľnica dostavaná až na slovenskú hranicu, táto trasa by bola oveľa viac využívaná. Dnes, kedy väčšina vodičov používa GPS navigáciu, ktorá im vyráta najrýchlejšiu a najlacnejšiu trasu je použitie diaľnice našich susedov z Bratislavy výhodnejšie, ako ísť po slovenskej diaľnici cez Žilinu,“ uviedol Drahovský.

Predpokladá, že ak sa opraví most v Komárne v smere na maďarskú obec Komárom, využitie maďarskej diaľnice, ešte zvýši.

Slovensko je drahé, zahraniční dopravcovia nás radšej obídu

Odborník podotkol, že odkedy sa rozdelila Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK), Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia (nákladná doprava) je badateľné, že najmä zahraničný dopravcovia sa využívaniu slovenskej železničnej infraštruktúry snažia vyhnúť.

Hlavným dôvodom je vysoká cena za použitie tratí.  „Všetci, čo môžu, Slovensko radšej obchádzajú,“ konštatuje analytik.

Podľa neho sú veľkým problémom aj vlaky zadarmo. Na rozdiel od národného dopravcu, ktorého dotuje štát, súkromné spoločnosti žiadne dotácie na cestujúcich, ktorí využívajú bezplatné cestovanie, nedostávajú.

Ilustračné foto
Ilustračná foto Foto: SITA/Ľudovít Vaniher

„Takýmto spôsobom sa veľmi deformuje trh a tieto deformácie spôsobujú ďalšie následky. Nie je to premyslený ťah do budúcnosti a už vôbec nie strategický. Zase je to plán na jedno volebné obdobie,“ hodnotí situáciu Drahovský.

Dodal, že zavedenie vlakov zadarmo je na nejaké obdobie dobrým marketingovým ťahom, avšak neudržateľným trendom na dlhšie obdobie.

Navyše, veľa platiacich cestujúcich sa sťažuje, že vlaky obsadia prevažne cestujúci, ktorí využívajú dopravu zadarmo. „Pokiaľ boli vlaky pre všetkých spoplatnené, kultúra a úroveň cestovania boli lepšie,“ doplnil Drahovský.

Premrhaná príležitosť Slovenska

Za nevyužitú príležitosť považuje Drahovský stopnutý projekt širokorozchodnej železnice, ktorá mala viesť južným Slovenskom, od Čiernej nad Tisou až do Viedne. Podotkol, že jej vybudovanie sa nemalo financovať zo štátneho rozpočtu, čím bol projekt ešte zaujímavejší.

Samotná širokorozchodná železnica by efekt nepriniesla, ale ak by sa spolu s ňou vybudovali aj dve elektrifikované koľaje štandardného rozchodu juhom Slovenska, tak by bola situácia iná.

Prekladisko v Čiernej nad Tisou
Prekladisko v Čiernej nad Tisou Foto: SITA/Marián Angelovič

„Nerozmýšľalo sa nad tým, čo z toho je dobré a čo zlé, či sa to dá rozšíriť pri jednej výstavbe o ďalšie koľaje. Jednoducho sa tieto projekty zmietli zo stola. Je to výsledkom toho, že každý rezort sa hrá na svojom piesku a samozrejme, sa potom nestíhajú termíny, nestíha sa čerpanie eurofondov. Keď dotácie z EÚ v roku 2020 skončia, bude veľmi ťažké hľadať vlastné finančné zdroje na výstavbu,“ vysvetľuje Drahovský.

„Všetci zahraniční dopravcovia, ktorí by mali ísť cez Slovensko ďalej na východ, idú radšej cez Maďarsko. a to iba z jediného dôvodu, že jazda po rovine je energeticky oveľa menej náročná, ako pomedzi Vysoké a Nízke Tatry, kde musí vlak nastúpať do veľkej výšky a potom zase klesať. Ak by sa kompetentní zamýšľali nad celkovým efektom, ktorý by nebol iba na jedno volebné obdobie, tak by na to pozerali úplne inak,“ uzavrel analytik.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Jozef Drahovský