Z 2 074 železničných priecestí, ktoré spravovali slovenské železnice v roku 2020 bola takmer polovica (1 003) nezabezpečená a prechody boli označené iba dopravnou značkou. Upozornil na to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) s tým, že na priecestiach chýbajú dôležité bezpečnostné zariadenia, akými sú svetelné signalizácie či závory.
Hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková podotkla na to, že za štyri roky, na ktoré sa pri kontrole zvyšovania ich bezpečnosti zamerali, evidovali 175 vážnych nehôd, pri ktorých zomrelo 38 ľudí a ďalších 51 utrpelo ťažké zranenia. Najčastejšie boli nehody na priecestiach vybavených iba svetelnou signalizáciou, pričom na týchto úsekoch sa stalo 60 percent všetkých nehôd.
Majú sa preferovať mimoúrovňové križovatky
Dodala, že v kontrolovanom období vznikli na priecestiach škody v celkovej výške viac ako päť miliónov eur. Podľa NKÚ mnohé incidenty nemuseli nastať, ak by sa národné stratégie zvyšovania bezpečnosti na železničných priecestiach robili dôsledne. Národní kontrolóri na základe záverov kontroly apelujú na vedenie Železníc SR (ŽSR), aby prehodnotilo existujúce projekty a prijalo opatrenia, ktoré prispejú k zvyšovaniu bezpečnosti na priecestiach.
„Do budúcna by sa už pri projektovaní mali preferovať mimoúrovňové križovania železničných tratí a ciest. V prípade existujúcich rizikových miest je jedným z možných riešení využitie informačných technológií a vybudovanie monitorovacích kamerových bodov. Pri tomto modernom a zároveň technicky jednoduchom riešení by však bolo potrebné upraviť legislatívu tak, aby voči nezodpovedným vodičom bolo možné veľmi rýchlo vyvodiť prísnu osobnú zodpovednosť,“ zhodnotil podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Doplnil, že obdobnú prevenciu využívajú napríklad v susednej Českej republike.
Hovorkyňa NKÚ poukázala aj na to, že kontrolóri identifikovali aj výrazné riziká spojené s nedodržiavaním termínov či absenciou merateľných ukazovateľov a monitorovaním stanovených cieľov. Uviedla, že ŽSR zainvestovali do projektov bezpečnostného zhodnotenia priecestí v horizonte deviatich rokov 13 miliónov eur, čo sa premietlo do obnovy 25 z nich. Železnice cez komplexný národný program, ktorého cieľom bolo zvýšiť bezpečnosť na 87 najrizikovejších miestach, z roku 2013 dokázali alokovať na bezpečnostné projekty desať miliónov a skrz Biznis projekt, ktorý priniesol aktualizáciu zoznamu a bolo vybraných 75 priecestí, ďalšie tri milióny eur.
Nutnosť investícii do železničnej infraštruktúry
Zámerom železničiarov bolo v rokoch 2018 – 2023 zvýšiť úroveň bezpečnosti priecestí, pričom v každej dvojročnej etape sa malo modernizovať 25 existujúcich železničných priecestí. Do konca roku 2020 projekt počítal s obnovou 37 priecestí. Ukončených však bolo päť priecestí z prvej etapy a na štyroch priecestiach prebiehali stavebné práce. „Okrem finančného rizika boli kontrolórmi identifikované tiež rezervy v manažovaní oboch strategických dokumentov. Pri nastavenom riadení projektov by sme boli svedkami toho, že železničiari by za rok dokázali zmodernizovať tri priecestia a pri tomto tempe by sa schválených 75 priecestí podarilo opraviť za štvrťstoročie, nie za nimi plánovaných šesť rokov,“ zhrnul Andrassy. Kontrolný úrad tiež upozornil poslancov Národnej rady SR na skutočnosť, že ani v jednom vládou prerokovanom dokumente neboli zadefinované očakávané finančné náklady ani časové rámce.
Riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Ria Feik Achbergerová pre agentúru SITA uviedla, že správa NKÚ na príklade železničných priecestí poukazuje na nutnosť investícií do železničnej infraštruktúry. Dodala, že ŽSR v reakcii na správu podali na Ministerstvo dopravy a výstavby SR žiadosť o financie na zvýšenie bezpečnosti na priecestiach. Na porovnanie poukázala na to, že v 2021 sa na zvýšenie bezpečnosti na priecestiach pre českú Správu železníc vyčlenila jedna miliarda českých korún, čo predstavuje viac ako 41 miliónov eur.
Priblížila, že nie je v možnostiach ŽSR, vzhľadom na naviazanie na štátny rozpočet a účelové poskytovanie financií zo strany ich zriaďovateľa, nahradiť všetky spravované priecestia mimoúrovňovými križovaniami (nadjazdy alebo podjazdy) či zabezpečiť všetky priecestia svetelným zariadením so závorami. Navyše, zmenou vyhlášky o dopravnom značení pribudne na priecestiach v dohľadnom čase nový spôsob signalizácie, na ktorý zatiaľ vznikajú normy a predpisy a bude potrebné nájsť a vyčleniť financie na danú zmenu. „Ambíciou ŽSR je postupne modernizovať existujúce priecestia. Modernizácia je však finančne nákladná, keďže zvýšenie zabezpečenia jednokoľajného priecestia sa môže pohybovať v sumách okolo 500-tisíc eur za jedno priecestie,“ objasnila s tým, že zvýšenie kategórie priecestných zabezpečovacích zariadení však nemusí byť postačujúce, ak účastníci cestnej premávky nebudú dodržiavať dopravné predpisy.
Problém je často ignorovaný
Feik Achbergerová zároveň vysvetlila, že problém zaistenia železničných priecestí je zo strany správcov cestnej komunikácie často ignorovaný, pretože nehody na železničných priecestiach tvoria jedno percento smrteľných nehôd v cestnej premávke. Z daného dôvodu sa opatrenia technického charakteru uplatňujú skôr zo strany železníc, pokiaľ ide o riešenia zo strany správcu ciest, je ich pomerne málo. Ide napríklad o cestné križovatky v blízkosti priecestí.
„Čo sa týka verejnosti, napriek našej snahe, mediálnym kampaniam, letákom, inštruktážnym videám, spolupráci s autoškolami a políciou sa nám nedarí zvýšiť povedomie o nebezpečnosti porušovania ustanovení zákona o cestnej premávke pri prejazde cez železničné priecestia napriek tomu, že následky takýchto porušení bývajú v prípade zrážky tragické a zväčša vyvolajú mediálne vášne smerujúce proti železnici,“ dodala. Konštatovala, že aj pri priecestiach zabezpečených závorami veľmi často evidujú mimoriadne udalosti. K problematike priecestí dodala, že popri rozmáhajúcej sa výstavbe sa nerešpektuje železničná infraštruktúra, ktorá bola stavaná na iný objem dopravy. Investori stavieb aj samospráva sa však podľa hovorkyne spoliehajú na ŽSR a žiadajú o investície do prebudovania takýchto priecestí. Zákon o dráhach však hovorí, že nie je výhradnou povinnosťou ŽSR takéto investície znášať.
Hovorkyňa ŽSR potvrdila, že od roku 2017 majú vypracovaný projekt „Zvýšenie zabezpečenia priecestí“, v rámci ktorého sa má zvýšiť zabezpečenie na 75 vybraných priecestiach. Projekt rozčlenili na tri etapy, pričom prvá sa mala uskutočniť 2018 – 2019, druhá 2020 – 2021 a tretia 2022 – 2023. „Momentálne sme však stále v prvej etape, keďže na realizáciu nemáme finančné zdroje. Celkovo v rámci prvej etapy projektu je vybraných 25 priecestí. V roku 2021 pokračovali práce na rekonštrukcii prvých deviatich priecestí z prvej etapy. Zároveň sa v priebehu roku 2021 začalo verejné obstarávanie výberu zhotoviteľa realizácie zvyšných 16-tich priecestí z prvej etapy projektu,“ ozrejmila.
