Úseky D4 a R7 všetky dopravné problémy v okolí Bratislavy nevyriešia. Prínosom mohla byť aj širšia cesta na Senec

D4
Projekt D4 a R7 pomôže doprave v Bratislave a okolí, ale neodstráni všetky problémy. Foto: www.d4r7.com

Sprevádzkovanie všetkých úsekov diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 v rámci PPP projektu by malo zlepšiť dopravnú situáciu v Bratislave a jej okolí. Očakávajú to nielen motoristi, ale aj samosprávy v hlavnom meste a priľahlom regióne z južnej a východnej strany.

Predpoklady sa nateraz zväčša nenaplnili, keďže v prevádzke sú zatiaľ dve tretiny z takmer 60 kilometrov D4 a R7. Aj keď odovzdanie už takmer hotových zostávajúcich úsekov predbežne ku koncu leta pravdepodobne prispeje k rýchlejšej a plynulejšej cestnej doprave, všetky problémy určite nevyrieši.

Obce a mestá východne od Bratislavy svoje nádeje na zmenu k lepšiemu vkladajú aj do rozšírenia a zvýšenia kapacity cesty prvej triedy I/61 po Senec. Odľahčiť preťažené cesty od áut najmä v špičkách však môže nielen modernejšia infraštruktúra, ale aj kvalitnejšia regionálna verejná osobná doprava.

Portál NašaDoprava.sk sa pozrel na aktuálnu dopravnú situáciu na okraji hlavného mesta a stav prípravy na rozšírenie starej seneckej cesty.

V Podunajských Biskupiciach bez zlepšenia

Okrajové bratislavské mestské časti Podunajské Biskupice a Vrakuňa už viac ako pol roka obchádza sprevádzkovaná časť juhovýchodného obchvatu D4. Napriek tomu sa dopravná situácia nezlepšila.

„Počas doobedňajších hodín je situácia rovnaká a v poobedňajších dokonca horšia na hlavných ťahoch na Ulici Svornosti a Popradská,“ uviedol starosta Podunajských Biskupíc Zoltán Pék.

Zhoršenie pociťujú aj v samotnom centre mestskej časti a denne dostávajú sťažnosti najmä od obyvateľov ulíc Šamorínska a Krajinská. „Mnohé autá totiž s cieľom vyhnúť sa zápche prechádzajú cez obec a na svoj smer sa napoja až za novobyvudovanou časťou Podunajská brána,“ upozorňuje Pék.

Ako starosta dodáva, zostáva im len veriť, že sa dopravná situácia zlepší po odovzdaní časti R7 od križovatky Bratislava, Juh (Ketelec) po križovatku Slovnaftská a po otvorení hlavnej trasy D4 pod diaľnicou D1.

V Ivanke skôr horšie

Ešte o niečo horšie je na tom Ivanka pri Dunaji ako spádová a tranzitná obec. Dopravná situácia sa v nej po sprevádzkovaní úsekov D4 Bratislava, Juh – Podunajské Biskupice – Vrakuňa – Bratislava, Východ nijako nezlepšila, skôr zhoršila.

Časť úseku D4 je pri obci v prevádzke od februára tohto roka a zostávajúcu časť po bratislavskú Raču by mali odovzdať do užívania motoristom v auguste.

Zástupca starostu Ivanky pri Dunaji Ivan Zibala hovorí, že vozidlá smerujúce do Bratislavy z ich a okolitých obcí naďalej stoja na svetelnej križovatke pri Metre.

„Zároveň vozidlá prichádzajúce z D4 od križovatky Ivanka-západ (Bratislava, Východ) nemajú možnosť pokračovať do Bratislavy a prichádzajú do obce na parkovisko pri Metre, kde sa otáčajú a tým ešte viac spomaľujú výjazd z obce,“ priblížil Zibala.

Foto: archívne, SITA/Spoločnosť D4R7 Construction

Otvorením ďalšieho úseku D4 po križovatku v Rači sa podľa neho tento jav zmierni, ale úplne by sa mal vytratiť vybudovaním prepojenia D1 a D4. To však bude možné až o niekoľko rokov, pretože Národná diaľničná spoločnosť (NDS) doposiaľ nezabezpečila výstavbu potrebných napájacích vetiev z D1 na D4.

„Otvorenie uvedeného úseku D4 spolu s R7 vnímame toho času aj pozitívne, nakoľko sa cesta do južnej časti Bratislavy a Dunajskej Stredy výrazne skrátila,“ podotkol Zibala s dôvetkom, že ráno musia prekonávať v obci tradičné zápchy. Jediným riešením je podľa neho vybudovanie rozšírenia cesty I/61 a mimoúrovňových križovatiek.

Pohľad Bratislavského kraja

Podľa Bratislavského samosprávneho kraja je aktuálnu situáciu v súvislosti s dostavbou D4 a R7 ťažko hodnotiť, keďže intenzity premávky boli dosť ovplyvnené pandemickými opatreniami.

„Za posledné mesiace však možno konštatovať, že situácia sa zlepšila v obciach Dunajská Lužná a Rovinka, kde časť tranzitnej dopravy prechádza po diaľnici. Najvýraznejší efekt z R7 bude až po jej celkovom sprevádzkovaní až po Bajkalskú ulicu a celého obchvatu na jeseň tohto roka,“ uviedol riaditeľ odboru komunikácie a propagácie Bratislavského kraja Michal Feik.

Pri D4 možno podľa neho očakávať čiastočné zlepšenie dopravy v priľahlých satelitných obciach v okolí Bratislavy, kde obchvat D4 pomôže lepšie distribuovať dopravu medzi jednotlivými radiálami pri vstupe a výstupe do a z mesta.

„Úplný efekt aj s presmerovaním tranzitu mimo Bratislavy očakávame až po úplnom dokončení najmä križovatky D1/D4 Bratislava-Východ, ktorá je kľúčovým uzlom v celom projekte,“ dodáva Feik.

Projektová príprava pre cestu I/61

Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v súčasnosti zabezpečuje prípravu projektovej dokumentácie pre rozšírenie a preložku cesty I/61 od Bratislavy po Senec v dĺžke štrnásť kilometrov. Namiesto súčasných dvoch bude mať hlavná cesta štyri pruhy.

Diaľničiari uzavreli zmluvu na vypracovanie projektovej dokumentácie, vrátane výkonu autorského dozoru a koordinátora dokumentácie pre túto stavbu ešte v decembri 2018.

Zákazku na základe výsledkov verejnej súťaže zadali spoločnosti Amberg Engineering Slovakia z piatich predložených ponúk pôvodne za 2,8 milióna eur bez dane z pridanej hodnoty. Predpokladaná hodnota týchto služieb bola 5,9 milióna eur bez DPH.

Dokumentácia mešká

Hovorkyňa NDS Eva Žgravčáková informovala, že dokumentácia pre územné rozhodnutie ešte nie je prevzatá, aktuálne kontrolujú podklady potrebné k tomu.

„Nasledovať bude vypracovanie dokumentácie pre stavebné povolenie a dokumentácie na ponuku. Samotné vyhlásenie verejného obstarávania je podmienené finančným krytím stavby,“ uviedla Žgravčáková.

Neuviedla predpokladaný začiatok vyhlásenie súťaže na zhotoviteľa rozšírenia seneckej cesty, lehoty výstavby a odhadované stavebné náklady. Podľa zmluvy mali byť dokumentácie pre územné rozhodnutie a stavebné povolenie odovzdané pôvodne do 300, resp. 360 dní od účinnosti zmluvy 18. decembra 2018.

Z dôvodu omeškania uzavrela NDS s dodávateľom dva dodatky k zmluve o predĺžení lehoty na vypracovanie dokumentácie pre územné rozhodnutie do februára a apríla 2020. Ani tieto termíny neboli reálne. Zmluvná cena zároveň vzrástla z 2,8 milióna na 3,15 milióna eur bez DPH.

Spolu s rozšírením cesty I/61 pripravuje NDS aj rozšírenie neďalekej diaľnice D1 na osem, resp. šesť pruhov.

„Pre úsek Bratislava – Triblavina sú pripravené súťažné podklady pre výber zhotoviteľa stavebných prác a zabezpečuje sa finančné krytie stavby. K rozšíreniu D1 v úseku Triblavina – Senec pripravujeme podklady k stavebnému konaniu,“ poznamenala Žgravčáková.

Proces prípravy R1 nového úseku R1 Bratislava – Vlčkovce podľa hovorkyne závisí od vládou schválených investičných priorít výstavby.

Ondrej Matej
Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej. Foto: SITA/Jana Birošová

Oneskorené rozšírenie

Rozšírenie cesty po Senec je podľa odborníka potrebné a už včera bolo neskoro. „V prípade, že by sme dnes mali túto cestu už rozšírenú, tak by sme hlavne počas výstavby D1/D4 mohli odkloniť časť tranzitnej dopravy na starú seneckú cestu,“ myslí si riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.

V prípade rozšírenia cesty I/61 na štyri pruhy a dokončenia rozšírenia D1 až po Trnavu podľa neho nie je potrebné vôbec uvažovať s výstavbou úseku R1 Bratislava – Vlčkovce. „Ušetrené peniaze budú lepšie investované do posilnenia osobnej dopravy, vrátane investícií do železničnej infraštruktúry Uzol Bratislava,“ dodal Matej.

Rozšírenie cesty I/61 mohlo byť podľa analytika inštitútu INEKO Jána Kovalčíka veľkým prínosom, ak by bolo zrealizované skôr a v súčasnosti už bolo hotové. Hovorí, že štvorpruh na seneckej ceste mohol odľahčiť D1 na vstupe do Bratislavy dovtedy, kým bude rozšírená, a tiež počas jej prestavby. To sa však nestalo.

„Keďže obdobie, keď by rozšírená I/61 pomáhala najviac, sa už zmeškalo a skôr sa podarí rozšíriť diaľnicu D1 na osempruh, oneskorené rozšírenie cesty I/61 už dáva podstatne menší zmysel,“ upozorňuje Kovalčík.

Predpokladá, že sa zrealizuje nanajvýš krátka časť, ktorá rozšíri úzke hrdlo medzi Ivankou a Bratislavou, no na väčšine trasy po Senec už kapacitne nebude potrebná.

„To je samozrejme len môj odhad. Nevidel som dopravno-kapacitné posúdenie a zhodnotenie pomeru spoločenských prínosov k nákladom, ktoré by mali byť smerodajné a už zohľadňovať existenciu rozšírenej D1 aj novej križovatky Triblavina s napojením na cestu I/61,“ uzavrel Kovalčík.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Viac k osobe Eva ŽgravčákováIvan ZibalaJán KovalčíkMichal FeikOndrej MatejZoltán Pék
Firmy a inštitúcie Amberg Engineering SlovakiaINEKO Inštitút pre ekonomické a sociálne reformyInštitút pre dopravu a hospodárstvoNDS Národná diaľničná spoločnosť