Najvyšší kontrolný úrad SR preveril fungovanie štátnej spoločnosti Verejné prístavy a zistil, že neštandardné vlastnícke vzťahy a nečerpanie eurofondov značne brzdia rozvoj prístavov, ako dôležitej súčasti vodnej dopravy.
BRATISLAVA – V modernizácii verejných prístavov na Dunaji sú výrazné rezervy. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) preveril fungovanie štátnej spoločnosti Verejné prístavy, a. s., a zistil, že neštandardné vlastnícke vzťahy a nečerpanie eurofondov značne brzdia rozvoj prístavov, ako dôležitej súčasti vodnej dopravy. Kontrola za roky 2014 až 2016 bola zameraná na plnenie strategických zámerov rozvoja spoločnosti, najmä vysporiadania majetkovoprávnych vzťahov, vyberania poplatkov za používanie verejných prístavov a čerpania eurofondov na ich modernizáciu.
Dokumentácia bola nekompletná, niektoré originály chýbali
Poslaním spoločnosti Verejné prístavy je zabezpečenie prevádzky verejných prístavov, prenajímanie pozemkov a vyberanie úhrad za používanie verejných prístavov Bratislava, Komárno a Štúrovo. Rozhodujúci vplyv na činnosť a úroveň riadenia vo všetkých orgánoch spoločnosti má jediný akcionár – Ministerstvo dopravy a výstavby SR.
„Kontrola ukázala, že v rozpore so stanovami sa valných zhromaždení nezúčastňovali všetci členovia predstavenstva a ani dozornej rady. Predložená dokumentácia v sledovanom období bola nekompletná a niektoré originály dokumentov neboli k dispozícii. Registratúrne stredisko spoločnosti bolo zriadené až koncom roka 2016,“ informoval v piatok NKÚ.
Spoločnosť nemôže plniť určené strategické úlohy
Základný problém pre rozvoj, modernizáciu a využitie finančných zdrojov je v súčasnom nastavení vlastníckych vzťahov medzi spoločnosťou Verejné prístavy, ako vlastníkom pozemkov, a súkromnou spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy, a. s. (SPaP), ktorá vlastní prevažnú časť infraštruktúry a je dominantným operátorom v prístavoch. Existujúce obchodno-právne vzťahy, neštandardné rozdelenie vlastníckych vzťahov a nájomné zmluvy, z ktorých mnohé sú uzatvorené až do roku 2027, podľa NKÚ predstavujú výrazné limity pre ďalší rozvoj štátnej spoločnosti.
„Rozdelenie vlastníckych vzťahov v súčasnej dobe neumožňuje spoločnosti Verejné prístavy plniť zákonom stanovené strategické úlohy. Rokovania medzi ministerstvom, prístavmi a spoločnosťou SPaP prebiehajú, nie sú však ukončené s konkrétnymi výsledkami,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Vysoké riziko nevyužitia zdrojov z európskej pomoci
Kontrolóri tiež zistili, že výdavky na modernizáciu verejných prístavov na Dunaji presahujú súčasné možnosti spoločnosti. Z dôvodu pomalej prípravy projektov spoločnosť nedokáže aktívne využívať ani finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie. Na modernizáciu prístavu Bratislava bolo v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra z európskych zdrojov vyčlenených takmer 90 mil. eur. Ku koncu roka 2016 bol ukončený len jeden projekt v sume 29 648 eur, čo je 0,03 % z uvedenej sumy.
NKÚ upozorňuje na vysoké riziko, že financie z európskej pomoci nebudú vyčerpané a ciele modernizácie prístavu sa nenaplnia. „Rozvoj bratislavského prístavu pritom úzko súvisí s celkovým rozvojom slovenskej metropoly, jednak v rámci vodnej dopravy, ako aj podpory cestovného ruchu,“ poznamenal NKÚ a zároveň poukázal na nevyužitý potenciál v oblasti prekládkovej kapacity verejných prístavov v Bratislave a Komárne.
Koncepcia rozvoja bola maximalistická a nerealizovateľná
V oblasti strategického smerovania podľa kontrolórov neboli splnené úlohy rozvoja verejných prístavov a niektoré aktivity boli realizované so značným oneskorením. Spoločnosť Verejné prístavy vypracovala dlhodobú koncepciu svojho rozvoja na roky 2014 až 2022, ktorá predpokladá investovanie do rozvoja a modernizácie. „Predložená koncepcia však už v čase schválenia bola maximalistická a v navrhovaných časových horizontoch nerealizovateľná. Navrhnuté zdroje financovania boli stanovené ako teoreticky možné, nie však reálne,“ dodala Bolech Dobáková.
Otázna efektívnosť použitia národných aj európskych zdrojov
Na základe vecných zistení z kontrolných akcií vykonaných v roku 2017 má NKÚ názor, že všetky koncepčné a analytické dokumenty hradené z verejných financií by mali byť dostupné širokej odbornej aj laickej verejnosti. Kontrolóri v závere minulého roka informovali, že rezort dopravy, napríklad, za tri dokumenty súvisiace so stratégiou rozvoja verejného prístavu v Bratislave, ako aj s analýzou vodnej dopravy, uhradil spoločnosti Deloitte viac ako pol milióna eur.
„V dokumentoch sa pritom opakovane vyskytovali obsahovo identické časti, ktoré sa nepremietali do vecných rozhodnutí, opatrení dotknutých inštitúcií. Z týchto dôvodov potom vzniká otázka efektívnosti a účinnosti použitia nielen národných, ale aj európskych zdrojov,“ uzavrel NKÚ.
