Rokovania predchádzajúceho a aj súčasného vedenia Verejných prístavov so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy o majetkovo-právnom vysporiadaní neštandardných vlastníckych vzťahov vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno totiž nedospeli k absolútnej dohode.
BRATISLAVA – Štátna spoločnosť Verejné prístavy, a. s., ako vlastník pozemkov vo verejných prístavoch stále vidí priestor pre ďalšie rokovania a dohodu so súkromným vlastníkom infraštruktúry a superštruktúry vo verejných prístavoch v Bratislave a Komárne.
Rokovania predchádzajúceho a aj súčasného vedenia Verejných prístavov so spoločnosťou Slovenská plavba a prístavy, a. s. (SPaP) o majetkovo-právnom vysporiadaní neštandardných vlastníckych vzťahov v uvedených prístavoch totiž nedospeli k absolútnej dohode. Táto situácia komplikuje získanie prostriedkov zo zdrojov Európskej únie na modernizáciu prístavov.
Rozvojové projekty v celkovej hodnote 50 miliónov eur
„Po výmene vedenia spoločnosti v polovici roka 2016 sa nové, súčasné vedenie začalo venovať okrem majetkovo-právneho vysporiadania aj otvoreniu takých nových rozvojových projektov, ktoré je možné realizovať aj bez majetkovo-právneho vysporiadania. Vďaka tomu sú dnes rozbehnuté rozvojové projekty v celkovej realizačnej hodnote zhruba 50 miliónov eur, ktoré môžu byť financované z prostriedkov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra (OPII),“ informoval agentúru SITA hovorca Verejných prístavov Martin Kontúr. Nesplnená úloha sa týkala práve už spomínaného majetkovo-právneho vysporiadania neštandardných vlastníckych vzťahov vo verejných prístavoch Bratislava a Komárno.
Predošlé rokovania o vysporiadaní vzťahov neboli úspešné
V predchádzajúcom Operačnom programe Doprava na roky 2007 – 2013 nebolo možné čerpať finančné prostriedky na rozvoj vodnej dopravy. Súčasný Operačný program Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020 zahŕňa prioritnú os 4 so zameraním na vodnú dopravu. „V rokoch 2014-2016 vtedajšie vedenie spoločnosti viedlo rokovania so súkromným majiteľom infraštruktúry a superštruktúry vo verejných prístavoch za účelom vysporiadania neštandardných majetkovo-právnych vzťahov. Žiaľ, neúspešne,“ priblížil Kontúr.
NKÚ upozornil na výrazné rezervy v modernizácii verejných prístavov
Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly fungovania spoločnosti Verejné prístavy v rokoch 2014 až 2016 minulý týždeň v piatok upozornil, že v modernizácii verejných prístavov na Dunaji sú výrazné rezervy. Základný problém pre rozvoj, modernizáciu a využitie finančných zdrojov je podľa NKÚ v súčasnom nastavení vlastníckych vzťahov medzi spoločnosťou Verejné prístavy, ako vlastníkom pozemkov, a súkromnou spoločnosťou SPaP, ktorá vlastní prevažnú časť infraštruktúry a je dominantným operátorom v prístavoch. Existujúce obchodno-právne vzťahy, neštandardné rozdelenie vlastníckych vzťahov a nájomné zmluvy, z ktorých mnohé sú uzatvorené až do roku 2027, predstavujú výrazné limity pre ďalší rozvoj štátnej spoločnosti.
Výdavky na modernizáciu prístavov presahujú možnosti spoločnosti
„Rozdelenie vlastníckych vzťahov v súčasnej dobe neumožňuje spoločnosti Verejné prístavy plniť zákonom stanovené strategické úlohy. Rokovania medzi ministerstvom, prístavmi a spoločnosťou SPaP prebiehajú, nie sú však ukončené s konkrétnymi výsledkami,“ uviedla hovorkyňa NKÚ Daniela Bolech Dobáková.
Kontrolóri tiež zistili, že výdavky na modernizáciu verejných prístavov na Dunaji presahujú súčasné možnosti spoločnosti. Z dôvodu pomalej prípravy projektov spoločnosť nedokáže aktívne využívať ani finančné prostriedky zo zdrojov Európskej únie. Na modernizáciu prístavu Bratislava bolo v Operačnom programe Integrovaná infraštruktúra z európskych zdrojov vyčlenených takmer 90 mil. eur. Ku koncu roka 2016 bol ukončený len jeden projekt v sume 29 648 eur, čo je 0,03 % z uvedenej sumy.
Riziko nevyčerpania európskych peňazí na modernizáciu prístavu Bratislava
NKÚ upozorňuje na vysoké riziko, že financie z európskej pomoci nebudú vyčerpané a ciele modernizácie prístavu sa nenaplnia. „Rozvoj bratislavského prístavu pritom úzko súvisí s celkovým rozvojom slovenskej metropoly, jednak v rámci vodnej dopravy, ako aj podpory cestovného ruchu,“ poznamenal NKÚ a zároveň poukázal na nevyužitý potenciál v oblasti prekládkovej kapacity verejných prístavov v Bratislave a Komárne.
Spoločnosť Verejné prístavy vypracovala dlhodobú koncepciu svojho rozvoja na roky 2014 až 2022, ktorá predpokladá investovanie do rozvoja a modernizácie. „Predložená koncepcia však už v čase schválenia bola maximalistická a v navrhovaných časových horizontoch nerealizovateľná. Navrhnuté zdroje financovania boli stanovené ako teoreticky možné, nie však reálne,“ dodala Bolech Dobáková.
