Cieľom je prepojenie cesty prvej triedy I/2 pred cestným hraničným priechodom Rajka do Maďarska na diaľnicu D2, čo má umožniť presmerovanie dopravy na diaľničný hraničný priechod do Maďarska.
S výstavbou križovatky Bratislava – Čunovo na diaľnici D2 by sa malo začať do konca roku 2025 a stavba by mala byť hotová v roku 2027. Pôvodne mala byť hotová predbežne v roku 2020.
Cieľom je prepojenie cesty prvej triedy I/2 pred cestným hraničným priechodom Rajka do Maďarska na diaľnicu D2, čo má umožniť presmerovanie dopravy na diaľničný hraničný priechod do Maďarska. Vyplýva to zo zámeru Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., (NDS), zverejnenom na webe enviroportal.sk. V súčasnosti pokračuje proces posudzovania predpokladaných vplyvov pripravovanej stavby na životné prostredie (EIA).
Tri varianty stavby križovatky
Stavba križovatky D2 Bratislava – Čunovo je posudzovaná v troch aktívnych variantoch na základe technickej štúdie spracovanej spoločnosťou HBH Projekt, spol. s r. o. v marci tohto roka. Celkové orientačné náklady v prípade prvého variantu predstavujú 40,38 mil. eur, pri druhom variante 40,84 mil. eur a pri treťom 48,64 mil. eur.
Prvý variant počíta s úplnou trúbkovitou križovatkou, dĺžkou diaľničného privádzača 687 metrov a celkovou dĺžkou križovatkových ramien 1 335 metrov. Druhý variant predpokladá výstavbu úplnej kosodĺžnikovej križovatky, diaľničný privádzať by mal dĺžku 838 metrov a križovatkové ramená 2 505 metrov. Na základe tretieho variantu má vzniknúť prstencovitá križovatka, privádzač bude dlhý 1 608 metrov a križovatkové ramená 1 929 metrov.
„Z dôvodu neustáleho narastania dopravných intenzít na ceste I/2 v prieťahu cez obec Rusovce vzniká potreba riešenia tejto situácie aj s ohľadom na urbanistický rozvoj obce Čunovo. Existencia diaľničnej križovatky s cestou I/2 umožní presmerovanie väčšiny dopravy v území na diaľnicu D2, a tak odbremení cestu I/2 hlavne v obci Rusovce. Zrýchli a zjednoduší sa dopravná obslužnosť územia, čím sa v neposlednom rade zníži aj vplyv na niektoré zložky životného prostredia,“ uvádza sa v zámere.
Najvýhodnejší je prvý variant
Celkovo najvhodnejším pre realizáciu stavby križovatky Bratislava – Čunovo na D2 je podľa porovnania prvý variant. Z hľadiska environmentálneho porovnania vychádza tento variant s najmenším vplyvom na posudzované zložky životného prostredia, z ekonomického hľadiska je najlacnejší, z dopravno-inžinierskeho hľadiska je najvhodnejší a ako jediný je súčasťou územného plánu Bratislavy a Bratislavského samosprávneho kraja.
Pri porovnaní podľa viacerých environmentálnych kritérií sú podľa zámeru vyrovnané a najvýhodnejšie prvý a tretí variant, ktoré majú najmenší vplyv na posudzované zložky životného prostredia. Z hľadiska materiálovej náročnosti je najvýhodnejší prvý variant, ktorý si vyžaduje najnižšiu kubatúru násypov. Ten je najvýhodnejší aj vzhľadom na budúce vyvolané investície, najmä preložky existujúcich inžinierskych sietí.
Z pohľadu náročnosti celkového postupu výstavby je najvýhodnejší tretí variant, keďže má najmenší vplyv na obmedzenie dopravy. Najťažšie realizovateľný je prvý variant. Najviac obmedzí dopravu na D2, najmä pre sanáciu a výstavbu mosta na poľnej ceste ponad diaľnicu, a výstavbu pozdĺžnych kolektorov (komunikácií). Druhý variant najviac obmedzí dopravu na ceste I/2 a na ceste do Čunova.
Čunovo je proti termínu výstavby križovatky
Bratislavská mestská časť Čunovo nesúhlasí s navrhovaným termínom výstavby križovatky Bratislava – Čunovo na diaľnici D2 v rokoch 2025 – 2027. Pre agentúru SITA to dnes uviedla starostka mestskej časti Gabriela Ferenčáková.
„Nesúhlasíme s termínom výstavby križovatky pre neúmernú zaťaženosť komunikácie I/2. V neriadenej križovatke s Petržalskou ulicou vodiči nemôžu v špičke vyjsť na komunikáciu I/2, ktorá pokračuje cez intravilán mestskej časti Bratislava – Rusovce, kde je kapacita cesty obmedzená, a preto je odklon dopravy cez Rusovce akútny a nevyhnutný. Neustále sa zvyšujúci tranzit, plánovaná výstavba a výstavba rozsiahleho Danubia Parku zvýši už dnes enormné zaťaženie komunikácie I/2 – Balkánskej ulice až na neúnosnú mieru. Pre neustály nárast statickej a dynamickej dopravy by výstavbe malo predchádzať budovanie technickej a predovšetkým dopravnej infraštruktúry,“ uviedla Ferenčáková.