Cesta z Londýna do New Yorku je celkom dlhá štreka, pričom v súčasnosti sa letecky dostanete cez Atlantik za približne osem hodín. Špekuluje sa, že by tento čas mohol byť skrátený na 54 minút, čo je menej, než trvá mnohým ľuďom ranný presun do práce.
Fascinujúci koncept transatlantického megatunela, ktorý by spojil Spojené kráľovstvo a Spojené štáty, inšpiruje vizionárov už viac ako storočie. Aj keď projekt vyzerá ako scenár zo sci-fi filmu, tento inžiniersky úkaz by sa mohol stať realitou skôr, než si dokážeme predstaviť.
Projekt za bilióny eur
Transatlantický tunel by spojil brehy Atlantického oceánu a umožnil rýchle cestovanie medzi týmito dvoma kontinentmi. Odhadované náklady na jeho výstavbu sú astronomické – približne 18 biliónov eur.
Pre porovnanie, Eurotunel medzi Anglickom a Francúzskom, dlhý 38 kilometrov, stál 4,65 miliardy eur a jeho výstavba trvala šesť rokov. Transatlantický tunel by bol dlhý viac ako 5 470 kilometrov, čo robí projekt nesmierne technicky a finančne náročným.
Ako by mal tunel vyzerať?
V priebehu rokov boli navrhnuté rôzne riešenia, ako by mohol tento megatunel vyzerať a fungovať.
- Podmorský tunel pod oceánskym dnom
Jednou z možností je výstavba tunela pod dnom Atlantického oceánu. Tento koncept je podobný 50 km dlhému Eurotunelu, železničnému spojeniu medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom, no jeho realizácia v oveľa väčších hĺbkach a na tisíckilometrových vzdialenostiach by bola oveľa tvrdším technologickým orieškom.
- Plávajúci tunel
Ďalším návrhom je plávajúci tunel, ktorý by bol umiestnený približne 49 metrov pod hladinou oceánu. Tunel by bol zostavený z prefabrikovaných častí, čo znamená, že by bol vyrobený z hotových častí na súši a potom dopravený na miesto, kde by ho spojili do jedného celku.
Táto technika sa využíva pri stavbe mostov, tunelov alebo veľkých konštrukcií, pretože umožňuje efektívnejšiu výrobu a kvalitné prevedenie. Tunel by bol ukotvený k morskému dnu pomocou káblov, čo by zabezpečilo jeho stabilnú polohu a odolnosť voči morským prúdom, vlnám či kolíziám s loďami. Výhodou tohto prevedenia je aj to, že tunel nebude vystavený vysokému podmorskému tlaku.
- Vactrain – vlak vo vákuu
Najfuturistickejšou možnosťou je využitie tzv. vactrainu, vlaku pohybujúceho sa vo vákuovej trubici. Tento vlak by mohol dosiahnuť rýchlosť až 8 000 km/h, čím by cesta z Londýna do New Yorku trvala len 54 minút.
Pohyb vlaku by zabezpečovali prúdové motory alebo magnetická levitácia, čo by eliminovalo trenie a odpor vzduchu. Magnetická levitácia je najmodernejší a najrýchlejší druh koľajovej dopravy, ktorý sa využíva v Japonsku, Číne a Nemecku. Rýchlosť vlakov nie je teoreticky nijako obmedzená, pričom doterajší rýchlostný rekord z roku 2005 dosahuje 583 km/h a ho vytvorili Japonci.
V praxi je rýchlosť limitovaná spotrebou energie a aerodynamickým odporom, no tento problém riešia inžinieri projektu Swissmetro tým, že navrhujú prevádzkovať dráhu v tuneloch zbavených vzduchu až k hranici vákua. Odhaduje sa, že takýto vlak z Londýna do New Yorku by potreboval 18 minút na spomalenie po dosiahnutí maximálnej rýchlosti.
Prečo by bol tunel navrhnutý pre vlaky, nie autá?
Pri návrhoch transatlantického tunela sa inžinieri zhodujú, že by bol určený pre vlaky a nie pre automobily. Jazda autom by trvala niekoľko dní a vyžadovala by výstavbu rozsiahlej infraštruktúry, keďže vodiči by sa cestou potrebovali niekoľkokrát vyspať, najesť sa a odpočinúť si. Vlaky však dokážu prepraviť veľké množstvo ľudí a tovaru oveľa rýchlejšie a efektívnejšie, pričom sa operuje s teóriou, že ich rýchlosť môže byť skutočne takmer neobmedzená.
Napriek najmodernejším technológiám a vizionárskym plánom ostáva tou najväčšou prekážkou financovanie projektu. Náklady vo výške 18 biliónov eur prevyšujú ročný hrubý domáci produkt mnohých krajín. Navyše, projekt by si vyžadoval spoluprácu viacerých štátov a súhlas vlády Spojeného kráľovstva i Spojených štátov.
Revolúcia v doprave
Ak by sa zase sen o transatlantickom tuneli pretavil do reality, projekt by stál na sklonku nevídanej revolúcie v doprave, umožňujúcou ľuďom prekonať geografické vzdialenosti rýchlosťou, ktorú si dnes sotva dokážeme predstaviť. Momentálne však nie sú na stole žiadne vážne návrhy na realizáciu.
V ceste mu stoja nepredstaviteľné finančné náklady a tiež výrazné logistické problémy. Napriek tomu sa táto myšlienka pravidelne objavuje v diskusiách o budúcnosti dopravy.
S rýchlosťou napredovania dnešných technológií je však len otázkou času, kedy sa tie najšikovnejšie hlavy sveta spoja a ambiciózny projekt, ktorý pokúša tých najlepších inžinierov sveta sa stane realitou. Ktovie, možno raz bude popoludňajší výlet do New Yorku bežnou súčasťou nášho víkendu.
