BRATISLAVA 27. júna – Tunel Višňové bude prejazdný možno až v roku 2023. Do konca roka 2019 by mala byť vypísaná súťaž na nových zhotoviteľov stavby. Následne v roku 2020 by sa mali podpísať zmluvy s novými zhotoviteľmi. Podľa Jána Kovalčíka z Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) ešte v roku 2012 mala Národná diaľničná spoločnosť na stole nečakane dobrú ponuku silných stavebných firiem. Jej prijatie by umožnilo dokončenie 13,5 km diaľnice D1 pri Žiline s tunelom Višňové za výbornú cenu do roku 2018. Prevládli však iné záujmy.
Dodal, že v rozpore s verejným záujmom bola najnižšia ponuka spoľahlivých spoločností vylúčená a NDS zverila kľúčovú stavbu uchádzačovi s vyššou cenou. Výsledkom boli roky zlého riadenia a predražovania stavby, ktoré vyústilo až do zastavenia prác a vypovedania zmluvy so zhotoviteľom. Dokončenie kľúčového úseku D1 s tunelom Višňové sa oddiali minimálne o 4 roky.
Kedy tento úsek budú môcť motoristi plne využívať momentálne stojí na Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS), ktorá plánuje vyhlásiť tender na viacerých zhotoviteľov, ktorí dokončia rozostavanú stavbu po častiach.
Analytika Kovalčíka sme sa opýtali, ako hodnotí celú situáciu okolo výstavby 13,5-kilometrového úseku diaľnice D1 so 7,5 kilometrovým tunelom Višňové, od ktorého závisí využiteľnosť spolu spustenie úseku diaľnice D1, ktorý tvorí obchvat Žiliny.
„Je to veľmi nešťastný dôsledok série zlých rozhodnutí, zlých rozhodnutí na strane predstaviteľov štátu, aj zlého riadenia zo strany zhotoviteľa,“ zhodnotil Kovalčík problémy tejto kľúčovej stavby. Analytik je presvedčený, že zmluvu so združením Dúha a Salini Impregio štát nikdy nemal podpísať.
Rozhovor s analytikom Jánom Kovalčíkom je k dispozícii aj vo forme podcastu:
Zákulisné hry v tendri a éra exministra Počiatka
Ak by sa stavba zverila pôvodnému víťazovi tendra, združeniu Skanska a Strabag, tento kľúčový úsek už mohol byť v prevádzke, tvrdí analytik. Toto združenie ponúklo najnižšiu ponuku, pretože dokázalo znížiť náklady na realizáciu stavby vďaka výrazným optimalizáciám pôvodného projektu NDS. Tie by zlacnili nielen výstavbu ale čiastočne aj budúcu údržbu tohto úseku.
Pôvodné rozhodnutie o prijatí najnižšej ponuky spochybnil druhý uchádzač v poradí, skupina pod vedením Doprastavu. Úrad pre verejné obstarávanie nariadil znovu vyhodnotiť ponuky. Podľa Kovalčíka namiesto toho, aby NDS pochybnosti rýchlo odstránila a potvrdila pôvodné rozhodnutie, v roku 2013 už prevládli zákulisné hry a snahy zbaviť sa najnižšej ponuky. Takýmto spôsobom sa stratilo 1,5 roka. Následne NDS podpísala zmluvu na výstavbu tohto úseku až v júni 2014, a to s tretím uchádzačom v poradí, ktorý pôvodný projekt NDS nijako neoptimalizoval, iba ho ponúkol zrealizovať za nízku cenu.
Ponuka bola o 70 miliónov vyššia ako najnižšia v tendri, ale pre chýbajúce optimalizácie bola paradoxne aj vyššia ponuka menej reálna a jej splniteľnosť bola od začiatku otázna. Obzvlášť v situácii, keď ju predložila skupina, ktorej líder nemal so stavbami na Slovensku žiadne skúsenosti a ktorého domáci partner mal iba obmedzené kapacity a nie najlepšiu reputáciu, skonštatoval odborník.
Naopak, členovia združenia, ktoré v tendri na úsek D1 s tunelom Višňove ponúkli najlacnejšie riešenie, disponovali výrazne väčšími kapacitami a realizovali iné stavby načas alebo len s miernym oneskorením.
„Zástupcovia štátu vo vedení NDS, ministerstva dopravy a vtedajšieho vedenia Úradu pre verejné obstarávanie – v tom čase všetko nominanti Smeru-SD – vlastne zrežírovali neodôvodnené vylúčenie najnižšej a v tomto prípade aj najlepšej ponuky. Tým znemožnili, aby táto kľúčová stavba diaľničnej siete bola riadne dokončená už v roku 2018,“ myslí si odborník.
Zlyhalo bývalé vedenie NDS
„Po podpise zmluvy predstavitelia NDS dali pokyn na to, aby zhotoviteľ všetky objekty na tejto stavbe preprojektoval na nové normy. Čiže nie na normy platné v čase predkladania ponuky z roku 2012, ale na normy platné v roku 2014. Čo sa stalo z časti objektívnym dôvodom a z časti zámienkou na výrazné preprojektovanie mnohých objektov. V zásade išlo o desiatky až stovky objektov, ktoré si vyžadovali zmeny,“ vysvetľuje Kovalčík.
Všetky zmeny museli prejsť celým schvaľovacím procesom, či už interným na strane NDS, zmenou územného rozhodnutia, získania stavebného povolenia, niekde aj posúdenia vplyvov na životné prostredie.
Keďže diaľničiari na tieto okolnosti nedokázali včas reagovať, dochádzalo k zbytočným prestojom a zdržaniam. „V tomto by som nerád robil nejakého sudcu. Ale tam je zjavné, že k sérii pochybení došlo aj na strane diaľničnej spoločnosti, aj na strane zhotoviteľa,“ dodal analytik.
Dohoda z marca hrá do kariet Talianom
Pre nedokončenie tunela Višňové pôvodným zhotoviteľom mala Slovenská republika možnosť sankcionovať taliansku firmu. „Dnes je táto možnosť už pasé, pretože dohodou, ktorú diaľničná spoločnosť uzavrela so zhotoviteľom pred niekoľkými mesiacmi a ktorú si dala potvrdiť aj vládou SR, sa takýchto nárokov do budúcna zrieka,“ hodnotí analytik.
Nemožno opomenúť skutočnosť, že ukončenie zmluvy inicioval samotný zhotoviteľ. Analytik sa domnieva, že dohoda v mnohom vychádza v ústrety práve zhotoviteľovi. Aj preto, že úplne zbavuje pôvodného zhotoviteľa zodpovednosti za riadne dokončenie stavby. Už zostáva len riešenie sporov na doteraz zrealizovaných častiach.
Kovalčík upozornil, že podľa zmluvy má riešiť spory ako prvá inštancia Komisia na riešenie sporov, zložená z troch medzinárodne uznávaných odborníkov. Ak však jedna zo strán rozhodnutie komisie neuzná, konečné rozhodnutie urobí zahraničná arbitráž.
Podľa pôvodnej zmluvy to mali byť slovenské súdy. V dohode s pred pár mesiacov sa táto klauzula zmenila. Tieto zmeny hodnotí odborník veľmi negatívne, pretože takouto zmenou sa vychádza v ústrety pôvodnému zhotoviteľovi.
Stavbu dokončí viacero firiem
Diaľničiari plánujú v septembri vypísať viacero tendrov na zhotoviteľov, ktorí by dokončili tento úsek diaľnice D1. „Avizované rozhodnutie NDS rozdeliť zostávajúce práce na niekoľko zákaziek dáva zmysel. Dokonca aj tá myšlienka, že by sa malo postupovať metódou súťažného dialógu, to sa v tomto prípade tiež javí ako odôvodnené. Pretože ide o typ zákazky s akou NDS nemá skúsenosti a je dôležité, aby prebiehala otvorená komunikácia s potencionálnymi uchádzačmi ešte pred tým, ako sa nastavia finálne súťažné podklady a finálne požiadavky na jednotlivých uchádzačov. Čiže toto kvitujem a toto beriem ako pozitívne,“ reaguje na plány NDS.
Zdôraznil, že v zahraničí ide o bežnú prax, najmä čo sa týka stavebných prác, ktoré si vyžadujú technologické vybavenie na najvyššej úrovni. „Zobrať si to v tomto stave, vcelku, je dosť veľké sústo na ktoré by si trúflo naozaj veľmi málo firiem a v zásade by to zbytočne vylúčilo z hry špecialistov na výstavbu mostov, ktorí vedia dať dobré ponuky na povrchovú časť úseku s množstvom mostov, či špecialistov na technológiu tunelov,“ dodáva odborník.
NDS s vyhlásením súťaže otáľa
Vyhlásenie súťaže až na jeseň tohto roka považuje analytik za neodôvodnené a za zbytočné mrhanie času. Minimálne podľa neho už mali prebiehať prípravné trhové konzultácie s potencionálnymi uchádzačmi, ktoré by skrátili čas medzi ukončením pôvodného stavu a vyhlásením nového tendra o jeden či dva mesiace.
Ako dlho potrvá súťaž si Kovalčík netrúfa odhadnúť. Upozorňuje však, že tendre na diaľničné stavby NDS sa väčšinou ťahajú veľmi dlho, často viac ako rok. Nielen pre napádanie podmienok či výsledkov zo strany uchádzačov, ale aj pre spôsob, ako diaľničiari tendre vyhlasujú či zdĺhavo vyhodnocujú.
„Pokiaľ si do tohto procesu diaľničná spoločnosť neprizve ľudí z vonku, s veľkými skúsenosťami v organizovaní verejných súťaží, ktorí sú schopní priniesť do toho nový pohľad a prelomiť niektoré nie štastné stereotypy v prístupe NDS, tak sa skutočne obávam, že môžeme byť opäť svedkami dlhodobého obstarávania,“ dodáva analytik.
Tunel je podľa informácií prerazený, chýba mu však sekundárne ostenie. Každý mesiac oneskorenia výberu nových zhotoviteľov a teda pozastavenia prác predstavuje degradáciu stavby, teda aj navyšovanie nákladov na dokončenie. Odborník odhaduje, že dokončenie stavby by malo trvať približne 2,5 roka.
Pri ideálnom zvládnutí tendrov by sa mohla využiť už budúcoročná stavebná sezóna. V takomto prípade by bol tunel prejazdný koncom roka 2022. Reálnejší horizont uvedenia do užívania je však až v roku 2023. Čo predstavuje oproti roku 2018, kedy vedelo stavbu dokončiť združenie Skanska – Stabag, ktoré v roku 2012 ponúklo najnižšiu cenu, to znamená oneskorenie o celých 5 rokov.
400-miliónová dráha pre korčuliarov
„Úsek D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý je prakticky dokončený – stavba za vyše 400-miliónov eur – je žiaľ umŕtvená, nielen kvôli tomu, že chýba úsek diaľnice s tunelom Višňové, ale kvôli tomu, že minulé vedenie NDS a ministerstva zabudli, alebo za záhadných dôvodov neobstarávali privádzač Lietavská Lúčka, ktorý tento úsek napojí na Žilinu. Takže momentálne sa čaká, kým sa postaví tento privádzač,“ uviedol analytik. Aj po dokončení privádzača bude bez tunela Višňové využiteľnosť uvedeného úseku diaľnice veľmi obmedzená.
Pomôcť môže posilnenie železničnej dopravy
Analytik tvrdí, že už dnes sa dá aspoň čiastočne odbremeniť úsek popod Strečno a mesto Žilina posilnením železničného spojenia. Miestni obyvatelia by tak mohli z áut presadnúť do vlakov, čím by sa aspoň čiastočne odbremenila preťažená cesta o časť lokálnej dopravy. Aj napriek tomu, že je tu vybudovaná dvojkoľajná trať, ponuka vlakového spojenia medzi Žilinou a Martinom je stále veľmi slabá.
