Kandidátom na dofinancovanie a úhradu strát z uplynulých rokov sú aj Železnice Slovenskej republiky (ŽSR). A to napriek tomu, že im štát poskytuje na prevádzku infraštruktúry ročne stovky miliónov eur. Navyše dostávajú kompenzáciu za znížené náklady nákladných dopravcov za využívanie siete železníc.
Tieto peniaze však podľa štátneho operátora železničnej infraštruktúry z dôvodu dlhodobého podfinancovania zďaleka nestačia na jej udržiavanie a modernizáciu, čo má následne vplyv aj na úroveň osobnej a nákladnej vlakovej dopravy.
Zväčša ide o sanovanie neefektivity, nie dopadov pandémie
Na druhej strane dotácie železniciam pravidelne zaťažujú verejné financie o značný objem prostriedkov. Viacerí odborníci preto upriamujú pozornosť na potrebu zásadnej zmeny fungovania a efektívnejšieho hospodárenia so štátnymi zdrojmi na železniciach.
Napríklad analytik Rastislav Cenky v súvislosti s návrhom na dofinancovanie železníc už skôr povedal, že ďalšie dolievanie peňazí nie je úplne potrebné okrem vykrytia vplyvov pandémie. „Veľká časť dotácií ide ale na sanovanie neefektívne prevádzky,“ kritizuje.
Plánovaná vysoká strata
Hospodárenie ŽSR by sa malo v tomto roku výrazne zhoršiť. Ako uviedla hovorkyňa spoločnosti Ria Feik Achbergerová pre portál NašaDoprava.sk, na základe podnikateľského plánu na rok 2021 očakávajú stratu vo výške 33 miliónov eur.
V porovnaní s minulým rokom je to viac ako dvojnásobné prehĺbenie negatívneho hospodárskeho výsledku. V pandemickom roku 2020 vykázala stratu 15,2 milióna eur, v roku 2019 na úrovni 2,3 milióna eur.
Podľa výročnej správy podniku vlaňajšie výnosy presiahli 501 miliónov eur pri medziročnom poklese o 8,1 milióna eur. Z výnosov pripadlo na prevádzkovú dotáciu 326,6 milióna eur, čo bolo viac o 9,3 milióna eur.
Minuloročné náklady predstavovali 516,3 milióna eur, pričom oproti roku predtým vzrástli o 4,7 milióna eur. Z toho osobné náklady v objeme 286,5 milióna eur boli vyššie o vyše 13 miliónov eur.
Pozitívny kvartálny výsledok
V prvom štvrťroku 2021 dosiahli ŽSR zisk 597-tisíc eur, keď výnosy boli v objeme takmer 118,4 milióna eur a náklady 117,8 milióna eur. Najväčší vplyv na tento výsledok však mal splátkový kalendár dotácie od štátu a nižšie osobné náklady z dôvodu pandemickej situácie.
„Dotácia na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry bola 68,7 milióna eur z celkových výnosov. Za prvý štvrťrok boli realizované investície v celkovom objeme 27,4 milióna eur,“ dodala Feik Achbergerová s tým, že 13,6 milióna eur išlo z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra a 7,2 milióna eur z Nástroja na prepájanie Európy.
Štát chce naliať do železníc ďalšie stovky miliónov eur, podľa analytika potrebujú skôr reformu
Celkovo chcú železnice tento rok preinvestovať 325,7 milióna eur, z toho z prostriedkov Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 101,75 milióna eur a z Nástroja na prepájanie Európy 83,5 milióna eur.
Ide najmä o zdroje na dokončenie modernizácie trate Púchov – Považská Teplá, dostavbu zriaďovacej stanice Žilina – Teplička a nadväzujúcej infraštruktúry v uzle Žilina, ako aj na modernizáciu úsekov Poprad – Lučivná, Váh – Varín – Strečno a tiež úsekov Devínska Nová Ves – Malacky a Kúty – štátna hranica ČR/SR.
Nepriaznivý rok
Aktuálny rok je však podľa spoločnosti z hľadiska dotácie na prevádzkovanie železničnej infraštruktúry opäť veľmi nepriaznivý. Rozpočet verejnej správy stanovil pre ŽSR dotáciu na rok 2021 vo výške 244 miliónov eur.
„To je o 115 miliónov eur menej ako je požiadavka ŽSR, ktorá odzrkadľuje skutočnú potrebu v súvislosti so stavom prvkov železničnej infraštruktúry,“ upozornila Feik Achbergerová.
Napriek tomu je podľa jej slov prvoradým cieľom podniku udržanie bezpečnosti a spoľahlivosti železničnej prevádzky, k čomu je potrebné dofinancovanie nielen na bežnú údržbu, ale aj riešiť odloženú údržbu z predchádzajúcich rokov.
Pod Tatrami napredujú práce na modernizácii železničnej trate, preinvestovali sa už milióny eur
Druhým cieľom ŽSR v tomto roku je realizovať významné investičné akcie pri modernizácii uvedených úsekov, k čomu potrebujú pokryť výdavky na spolufinancovanie a neoprávnené náklady v objeme 53 miliónov eur.
„Maximálna pozornosť bude venovaná aj novým možnostiam financovania zlepšenia stavu železničnej infraštruktúry v rámci fondu obnovy. Okrem dispečerizácie vybraných tratí, elektrifikácie nových úsekov chceme riešiť i prestavbu výpravných budov, ktoré sú vstupnými bránami na železnicu,“ priblížila hovorkyňa ŽSR.
Zlepšiť stav infraštruktúry
Potrebné je podľa nej aj udržanie kvalifikovaných zamestnancov a vytvárať podmienky na prípravu nových perspektívnych pracovníkov.
Železnice pripravujú nový návrh zmluvy o prevádzkovaní železničnej infraštruktúry s Ministerstvom dopravy a výstavby SR, keďže platnosť aktuálnej zmluvy z roku 2017 uplynie tento rok.
Prioritou pri rekonštrukcii železníc sú najvyťaženejšie trate s výrazným meškaním či automatizácia
„Nakoľko je návrh zmluvy v procese tvorby a prebiehajú diskusie s ministerstvom dopravy, nebudeme bližšie špecifikovať plánované zmeny,“ poznamenala Feik Achbergerová.
Cieľom je však adresnejšie sledovanie použitia finančných prostriedkov a zabezpečenie financovania v dlhodobejšom horizonte.
Chýbajú prevádzkoví zamestnanci
Spoločnosť v súvislosti s následkami pandémie koronavírusu nevyužila štátnu pomoc na udržanie zamestnanosti, pretože nespĺňala podmienky. Napriek tomu sa počet zamestnancov výrazne neznížil, dokonca viacerí chýbajú.
Koncom apríla ich bolo 13 514, pričom oproti koncu predošlých dvoch rokov je ich menej zhruba o dvesto. Plánovaný priemerný prepočítaný počet zamestnancov na tento rok je 13 755.
Väčšina železničných tratí potrebuje do 10 rokov rekonštrukciu, ministerstvo vypracovalo zoznam priorít
„V súčasnosti pociťujeme nedostatok prevádzkových zamestnancov hlavne v bratislavskom a trnavskom regióne, napríklad, na pozíciách výpravca, signalista, posunovač, návestný majster, elektromechanik. Dôvodom podstavu je nemožnosť realizácie odborných skúšok a školení potrebných pre výkon práce,“ ozrejmila hovorkyňa.
Pri dostatočnom a trvalom financovaní infraštruktúry by sa podľa železníc mohli realizovať projekty dispečerizácie, ktoré v budúcnosti umožnia centrálne riadenie a nebudú si vyžadovať personálnu obsluhu, napríklad, malých staničiek.
