Slovenskí archeológovia našli v Santovke v okrese Levice najstaršiu keramiku v strednej Európe. Vytvorili ju prekvapivo ešte lovci – zberači v mezolite, teda strednej dobe kamennej, 5 800 rokov pred naším letopočtom.
„Rádiokarbonová analýza moravských kolegov z Masarykovej univerzity v Brne potvrdila, že nálezy sú o 300 rokov staršie ako doteraz nájdená najstaršia keramika v strednej Európe. Ide o prevratný objav,“ uviedol pre agentúru SITA vedúci výskumu v Santovke profesor Jozef Bátora z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Objav je výsledkom viacročnej spolupráce
Doteraz najstaršia keramika pochádzala z neolitu, teda mladšej doby kamennej. Túto však vytvorili naši predkovia, ktorí ešte nežili ako poľnohospodári usadlým spôsobom života na jednom mieste, ale kočovali z miesta na miesto a živili sa lovom divých zvierat a zbieraním plodov.
Objav je výsledkom viacročnej interdisciplinárnej spolupráce slovenských archeológov najmä s Ústavom geologických vied a Ústavom botaniky a zoológie Masarykovej Univerzity v Brne a taktiež so Stredoeurópskym technologickým ústavom Technickej univerzity v Brne.
„Keramika obsahuje okrem prímesi kamienkov najmä množstvo organických látok – listov a stoniek trávy rodu Festuca. Tým pádom nebola taká ťažká ako klasická neolitická keramika a mohli ju ľahšie prenášať pri presúvaní sa na ďalšie miesto. Nebola však taká pevná a ľahšie sa rozbila,“ hovorí Bátora.
Na vnútornej strane našli tuk divo žijúcich prežúvavcov
Mezolitickí ľudia už túto keramiku používali ako hrnce na varenie. Vedci z Masarykovej univerzity zistili, že bola vypálená pri 600 stupňoch Celzia zrejme na otvorenom ohni. Pece na vypaľovanie prišli až spolu s neolitickou civilizáciou, keď sa už vypaľovala keramika na 800 až 1 000 stupňov, tým pádom bola pevnejšia. Lipidová analýza potvrdila na vnútornej strane črepov prítomnosť tuku z divo žijúcich prežúvavcov, ako sú jelene a srnce.
Archeológom sa minulý rok podarilo objaviť v Podhájskej unikátne rondely, výskum lokality bude pokračovať
Z črepov sa napriek veľkej fragmentácii podarilo prostredníctvom počítačovej 3D vizualizácie zrekonštruovať pravdepodobný vzhľad dvoch nádob. Jedna z nich mala zahrotené dno a druhá štvorcové ústie. Pozoruhodné je, že nádoby so zahroteným dnom sa vyskytovali vo východnej Európe, napríklad v juhozápadnej Ukrajine, vo východobaltskej oblasti a nádoby so štvorcovým ústím až na ďalekom východe na ostrove Sachalin v Rusku.
„Doteraz platil naratív, že znalosť zhotovovania keramických nádob na naše územie prišla spolu s neolitickými poľnohospodármi okolo roku 5500 pred naším letopočtom iba z predného východu cez Anatóliu (dnešné Turecko), Grécko a oblasť Balkánu. Tam však absentujú nádoby uvedených tvarov. Tento výskum ukazuje, že už lovci a zberači v mezolite priniesli do strednej Európy tieto keramické predlohy z oblasti východnej Európy a ďalekého východu,“ poukázal profesor Bátora.
Možno už dávni obyvatelia spoznali liečivé účinky vody
Mezolitická civilizácia zvykla prevažne pobývať v nížinách pri jazerách a mokradiach. Aj v Santovke sa vzácne nálezy keramiky, ako aj ďalšie nálezy zvieracích kostí, našli pri potoku Búr. Podľa podkladov z Geofondu sa tam kedysi nachádzalo jazero, ktorého rozsah chcú vedci určiť v najbližšom období geoelektrickým prieskumom.
V Santovke sa nachádzajú aj známe minerálne pramene s termálnou vodou.
„Táto oblasť bola obývaná dokonca už od mladého paleolitu, od obdobia 25 000 – 20 000 rokov pred naším letopočtom. Určite tu pri stratégii osídlenia zohrávali dôležitú úlohu práve termálne pramene. Možno už dávni obyvatelia tohto územia náhodne zistili, že táto voda má liečivé účinky a zároveň tam mohli lepšie prežiť aj chladné obdobia,“ uvažuje profesor Bátora.
Opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej
V Santovke archeológovia odkryli počas dlhoročného výskumu aj opevnené sídlisko zo staršej doby bronzovej. Existovalo v období rokov 2000 – 1450 pred naším letopočtom. Okrem iných zaujímavých objavov sa tu archeológom podarilo objaviť obydlie, ktoré patrilo pravdepodobne šamanovi. Našla sa v ňom hlinená hrkálka v podobe vodného vtáka a tiež malá píšťalka z parohoviny zdobená rytým špirálovitým ornamentom.
„Dá sa predpokladať, že šaman tu vykonával rôzne rituály, ktoré mali zabezpečiť napríklad dobrú úrodu či úspešný lov. Obydlie bolo postavené na mieste, ktoré poskytovalo dobrý výhľad nielen na tok dnešného potoka Búr, ale aj na nebeské telesá Mesiac, Slnko, čo určite zohrávalo svoju dôležitú úlohu pri rituáloch,“ povedal Bátora. Archeológovia odkryli aj miniatúrne hlinené plastiky divých zvierat, ktoré šaman zámerne rozlámal a tak symbolicky „zabil“ potenciálnu korisť, čím zvýšil úspešnosť lovu.