V stredu 7. mája uplynulo presne 100 rokov od otvorenia prvého projekčného planetária na svete. Tento vynález už storočie prináša oblohu medzi ľudí a uľahčuje nám chápanie dejov ovplyvňujúcich náš život, v mnohom presahujúcich našu každodennú skúsenosť, informoval generálny riaditeľ Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove Marián Vidovenec.
Prvé slovenské planetárium otvorili v Košiciach v roku 1975
Na prvé planetárium na Slovensku sme si počkali ešte polstoročie, bolo otvorené v decembri 1975 v budove Slovenského technického múzea v Košiciach. Dnes popularizátori astronómie na Slovensku pracujú v štrnástich planetáriách, z ktorých osem využíva pevnú inštaláciu a šesť je prenosných. Pôsobia na území všetkých krajov a ročne ich navštívia desaťtisíce návštevníkov. Metodicky patria pod gesciu Slovenskej ústrednej hvezdárne v Hurbanove a sú združení v Asociácii planetárií Slovenska.
Planét s vodou je možno oveľa viac než si vedci mysleli, konštatuje recenzovaná štúdia
„Pri príležitosti tohto okrúhleho výročia pripravujú mimoriadne programy planetáriá napríklad v Senci či Žiari nad Hronom,“ informoval riaditeľ Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom Tomáš Dobrovodský. V Senci to budú programy v planetáriu venované oslavám storočnice od 8. do 11. mája.
Špeciálne programy aj v Žiari a Rožňave
V Žiari nad Hronom majú pre návštevníkov pripravené dva špeciálne programy v planetáriu s názvom „Sto rokov večnosti“, spojené budú s pozorovaním oblohy 7. mája. Na náučný program o Slnečnej sústave sa môžu tešiť v dňoch 13. – 16. mája návštevníci Hvezdárne Gemerského osvetového strediska v Rožňave. V rámci Noci múzeí si 17. mája pripomenú 50 rokov od vzniku prvého planetária na Slovensku v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.
Ľudstvo oddávna túžilo nahliadnuť za oponu veľkolepého divadla odohrávajúceho sa nad našimi hlavami. Na začiatku 20. storočia hľadal Oskar von Miller v Nemecku vhodného konštruktéra, ktorý by zhmotnil jeho víziu mechanického priechodného glóbusu s pohybujúcimi sa planétami pre astronomickú expozíciu novovznikajúceho Deutsches Museum.
Starliner s posádkou dorazil k Medzinárodnej vesmírnej stanici. Let skomplikoval únik hélia (video)
Jeho zámer bol technickou výzvou pre mechanickú dielňu podniku Carl Zeiss v Jene, ktorú sa však nedarilo uskutočniť. Až v roku 1914 prichádza Walter Bauersfeld, jeden z inžinierov spomenutej firmy, s konceptom projekčného prístroja premietajúceho hviezdy a planéty na vnútornú stranu pologule.
Prvé planetárium na svete začalo fungovať v roku 1925
Jeho vývoj v zložitých časoch pozdržala 1. svetová vojna a do prevádzky ho uviedli až v roku 1923. O rok neskôr zariadenie predstavili verejnosti, a po veľkom úspechu, ktorý prvé prezentácie sprevádzal, začalo 7. mája 1925 Zeissovo planetárium v Deutsches Museum v Mníchove pravidelnú prevádzku ako prvé na svete.
Vedci objavili dosiaľ najstaršiu čiernu dieru, prekvapila svojím vekom i kolosálnosťou (video)
„Odvtedy prešla technológia zobrazovania virtuálnej oblohy dlhým technickým vývojom, zdokonaľujúcim jej schopnosť čo najvierohodnejšie priblížiť dianie na svetovej sfére,“ zhodnotil predseda Slovenskej astronomickej spoločnosti pri SAV Rudolf Gális. Planetáriá sa stali edukačnými a popularizačnými nástrojmi, zážitkovými centrami hviezdnej oblohy. Svoju nezastupiteľnú úlohu zohrali vo výcviku astronautov, pri výuke námornej navigácie a v neposlednom rade pod svojimi kupolami umožnili rozvíjať nové a nečakané rozmery umenia a kultúry.
