Agrosektor zažíva pre extrémne sucho náročné obdobie. Nie je to však jediný problém, ktorému musí čeliť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Pôda, poľnohospodárstvo, pole
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Agrosektor zažíva veľmi ťažké obdobie. Pandémiu vystriedal rusko-ukrajinský konflikt, drahé vstupy, rast cien obalovej techniky, nedostatok sezónnych pracovníkov a vodičov kamiónov, no najmä extrémne sucho.

V tlačovej správe to uviedol senior konzultant spoločnosti Expense Reduction Analysts (ERA) Juraj Janči.

Problémov je hneď niekoľko

Dramatické zvýšenie cien je podľa neho vplyvom rusko-ukrajinského konfliktu, ktorý stláča ziskové marže spoločností.

„Turbulencie pociťuje väčšina sektorov, no v prípade agrosektora je ich hneď niekoľko. Nedostatok pracovných síl v dôsledku pandémie, ktorý spôsobil problémy pri zbere úrody, prerušenie dodávateľských reťazcov, problémy s logistikou, ďalej prudký rast cien hnojív, ale aj rastúce náklady na obalovú techniku, ako aj prudko rastúce náklady na pohonné látky,“ konštatuje senior konzultant spoločnosti ERA, ktorá patrí k svetovo vedúcim špecialistom v riadení a optimalizácii nákladov firiem a s tým súvisiacich procesov.

Poľnohospodárstvo je závislé od pracovnej sily. Len v EÚ sa každoročne zamestná približne 600-tisíc migrujúcich poľnohospodárskych pracovníkov. Pandémia a lockdowny priniesli osirené polia a nepozbieranú úrodu.

„Faktom však je, že aj keby boli podniky schopné pozbierať, spracovať a zabaliť svoje produkty, v EÚ chýba podľa štatistík Svetovej banky 400-tisíc vodičov nákladných vozidiel. Výsledkom bol narušený dodávateľský reťazec, ktorý ilustrovali prázdne regály a nespokojní zákazníci,“ podotýka Janči.

Vojna na Ukrajine zdvihla ceny

Konflikt na Ukrajine priniesol ďalšiu ranu.

„V roku 2019 stál bušel pšenice približne päť eur. Dnes je to dvojnásobok tejto ceny. Dôvodom tohto výrazného nárastu je skutočnosť, že Rusko a Ukrajina sa podieľajú 25,8 percentami na celosvetovom vývoze pšenice. Rusko je tiež druhým najväčším producentom zemného plynu, ktorý je kľúčovou zložkou dusíkatých hnojív. Bez neho sú výnosy plodín oveľa nižšie,“ vysvetľuje Janči.

EÚ navrhuje paušálnu platbu pre členské štáty, ktorí by v rámci tohto programu mohli dostať 15-tisíc eur. Malé a stredné podniky by mohli získať až 100-tisíc eur.

„Jednou z možností je optimalizácia obstarávania v najdôležitejších oblastiach výdavkov,“ upozorňuje partner spoločnosti ERA Robert Balheim. V prípade agrosektora nejde len o nákup či predaj komodít, skryté rezervy môžu byť aj pri obstarávaní hnojív, obalovej techniky, odpadu a recyklácie, vozidlového parku.

Najvyššie ceny za desať rokov

Odborníci spoločnosti predpokladajú, že ceny obalov budú minimálne počas nasledujúcich 12 mesiacov naďalej rásť. Prudký nárast je pri nákladoch na plastové obaly. V niektorých krajinách Európy sa vlády snažia ovplyvniť zníženie používania plastových obalov zavedením dane pre spoločnosti, ktoré používajú primárne plasty.

Ceny potravín sú v dôsledku vojny najvyššie za posledných desať rokov, ide o dramatický nárast cien olejov a obilnín, pričom v oboch prípadoch hrozil ich nedostatok. V čase mieru obe krajiny spoločne produkovali približne 50 percent svetovej produkcie slnečnicového oleja a 19 percent všetkého ovsa.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Juraj Janči