Ako vysušená krajina prispieva k povodniam a čo s tým môžeme robiť? (rozhovor)

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tento článok pre vás načítala AI.

Nedávne povodne, ktoré zasiahli Slovensko a susedné krajiny, odhalili vážnu potrebu prehodnotiť náš prístup k vode a krajine. Michal Kravčík, renomovaný hydrológ a držiteľ Goldmanovej environmentálnej ceny, vysvetľuje, prečo je zadržiavanie vody v krajine kľúčové nielen pre prevenciu povodní, ale aj pre boj proti klimatickým zmenám.

Slovensko sa v posledných týždňoch ocitlo pod vodou v dôsledku silných dažďov a extrémnych povodní. Tieto udalosti však nie sú len dôsledkom prírodných javov.

Podľa Kravčíka, ktorý sa dlhé roky venuje výskumu vzťahov medzi vodou, klímou a krajinou, súvisí tento problém aj s tým, ako nakladáme s vodnými zdrojmi. Priblížil, čo spôsobuje takéto výkyvy počasia, prečo je sucho rovnako nebezpečné ako povodne a čo môžeme urobiť, aby sme predchádzali ďalším katastrofám.

Malý a veľký vodný cyklus

Jednou z hlavných tém rozhovoru bolo pochopenie toho, ako sucho a neefektívne zadržiavanie vody v krajine priamo prispievajú k povodniam.

Kravčík vysvetľuje, že vysušené územia vytvárajú tepelné bubliny, ktoré menia správanie mračien. „Voda, ktorá kedysi padala na väčšiu plochu, sa dnes sústreďuje na menšie územia, čo spôsobuje intenzívnejšie zrážky a následne aj povodne,“ hovorí Kravčík.

Ďalej sa venuje rozdielu medzi malým a veľkým vodným cyklom. Zatiaľ čo veľký vodný cyklus zahŕňa prenos vody z oceánov na kontinenty, malý vodný cyklus je zodpovedný za opakované zadržiavanie a recykláciu dažďovej vody priamo v krajine. Keď tento cyklus narušíme, či už urbanizáciou, odvodňovaním poľnohospodárskej pôdy alebo kanalizáciou, strácame schopnosť efektívne udržiavať vlhkosť a rovnováhu v krajine.

Projekt „Land for Climate“

V kontexte povodní a sucha Kravčík kritizuje dlhodobé zanedbávanie riešenia zadržiavania vody v mestách. Upozorňuje, že aj v Bratislave sa ročne odvedú milióny kubíkov dažďovej vody do kanalizácie, čo len zvyšuje teplotu v meste a znižuje jeho schopnosť zvlhčovať ovzdušie.

Rozhovor sa venuje aj pozitívnym príkladom, ako sú bioklimatické záhrady a systémy zadržiavania dažďovej vody, ktoré už úspešne fungujú vo viacerých krajinách. Kravčík tiež vyzdvihuje projekt „Land for Climate“, ktorý má za cieľ využívať prírodné riešenia na zmiernenie klimatických zmien a už sa realizuje v Temešvári, kde sa pravidelne stretáva s partnermi z celej Európy.

Kravčík vidí riešenie v zmene verejných politík a v návrate k prírode. Každý majiteľ pôdy by mal byť podľa neho zodpovedný za to, aby zadržiaval vodu na svojom pozemku. „Ak budeme ďalej vysušovať krajinu, čaká nás dramatický úpadok,“ varuje.

Na záver rozhovoru zdôrazňuje, že každý z nás môže prispieť k riešeniu tým, že bude lepšie pracovať s vodou na individuálnej úrovni, či už v mestách alebo na vidieku.

V celom rozhovore s enviromentalistom Michalom Kravčíkom sa dozviete:

  • ako suchá a neefektívne nakladanie s vodou prispievajú k povodniam
  • čo je to malý a veľký vodný cyklus a prečo sú dôležité
  • aké sú riešenia pre mestá ako Bratislava, aby lepšie zadržiavali dažďovú vodu
  • ako môžu bioklimatické záhrady pomôcť ochladiť naše mestá
  • aké legislatívne zmeny sú potrebné na ochranu našich vodných zdrojov
  • ako každý z nás môže prispieť k lepšiemu hospodáreniu s vodou na svojom pozemku

>>> Video podcast Má to Filipa

Ďalšie zaujímavé rozhovory si môžete vypočuť aj na —> Spotify

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Michal Kravčík