Petíciu za urýchlené riešenie environmentálnych záťaží, ktoré sú dedičstvom po bývalej Niklovej hute v Seredi, organizujú aktivisti zo Serede a širokého okolia.
Žiadajú v nej okrem analýzy právneho stavu týchto záťaží, monitorovanie kvality ovzdušia, podzemných vôd a pôdy aj vypracovanie komplexného projektu rekultivačných a sanačných opatrení, ako aj ich spustenie v čo najkratšom čase.
Problémy s nelegálnymi skládkami by mohli vyriešiť nové fotopasce, tie ľahko odhalia pôvodcov
Po štátnom podniku Niklová huta zostala v Seredi skládka lúženca s hmotnosťou až šesť miliónov ton a výškou až do 40 metrov. Čierny prach z jednej z najväčších environmentálnych záťaží na Slovensku sa hlavne pri veternom počasí dostáva do ovzdušia. Adresátmi petície sú ministri životného prostredia, zdravotníctva a pôdohospodárstva.
Z podniku zostala len skládka lúženca
Niklová huta Sereď bola podľa Miroslavy Sabovej Dudášovej z petičného výboru štátnym podnikom, ktorý od roku 1963 vyprodukoval ročne 300-tisíc ton redukovanej rudy, čo je jemný kovový prach.
Vajnorské jazerá a studne prešli rozborom vody, nebezpečné látky zo skládky Farná nepotvrdili
Po ukončení výroby si v 90. rokoch areál samotného podniku rozparcelovali vo verejných dražbách súkromné firmy, čím sa štát zbavil zodpovednosti. Dnes z podniku zostala skládka lúženca a areál, ktorý dodnes využívajú súkromné firmy.
Problém zatiaľ nikto nevyriešil
Podľa rozborov z terénneho výskumu v roku 2010 sú podľa Sabovej Dudášovej v pôde v blízkosti skládky kritické hodnoty koncentrácie ťažkých kovov, najmä niklu a chrómu.
Hoci existujú štúdie o znečistení prachovými časticami v rádiuse až 50 kilometrov, o znečistení pôdy aj podzemnej vody, ale aj o chronických ochoreniach obyvateľov vplyvom úniku znečistenia, problém zatiaľ nedokázal nikto vyriešiť.
Trnavský samosprávny kraj agentúru SITA informoval, že v piatok 3. júla si skládku lúženca príde pozrieť minister životného prostredia Ján Budaj spolu s trnavským županom Jozefom Viskupičom.
