Drastický úbytok a degradácia mokradí sa udiali v uplynulom storočí aj na Slovensku a podľa štatistík zostalo z pôvodnej rozlohy rašelinísk menej ako 10 percent. Najčastejším dôvodom bola ich premena na poľnohospodárske pôdy.
Výrazné škody vznikli aj v dôsledku meliorácie, úpravy tokov alebo ťažby nerastných surovín.
Uviedla to hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Gáliková v súvislosti s nedávnym Svetovým dňom mokradí, ktorým si spoločnosť pripomína ich dôležitosť a potrebu ich ochrany.
Mokrade podporujú aj biodiverzitu
Pred viac ako 40 rokmi bol 2. februára 1971 uzavretý Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, známy aj ako Rámsarský dohovor. Touto zmluvou je dnes celosvetovo chránených viac ako 476-tisíc akrov mokradí medzinárodného významu.
Na Slovensku sa mokrade vyskytujú predovšetkým ako riečne nivy, močiare, rašeliniská či slatiny. Sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody, potravy, podporujú biodiverzitu, zabezpečujú ochranu pred povodňami a eróziou.
Úbytok mokradí je alarmujúci, hrozí masívne vyhynutie rôznych druhov živočíchov
V súčasnosti je zaevidovaných 22 medzinárodne významných lokalít, z toho 14 ako ramsarské lokality.
Sú to Parížske močiare (nachádzajúce sa medzi obcami Gbelce a Nová Vieska v okrese Nové Zámky), Šúr, Senné – rybníky, Dunajské luhy, Niva Moravy, Latorica, Alúvium Rudavy, Mokrade Turca, Poiplie, Mokrade Oravskej kotliny, rieka Orava a jej prítoky, Domica, Tisa a Jaskyne Demänovskej doliny.
Zadržia viac skleníkových plynov
Okrem toho je na Slovenku 72 národne významných mokradí, 467 regionálne významných mokradí a 1 050 lokálne významných mokradí. Riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) SAV Zita Izakovičová podotkla, že z hľadiska ochrany klímy sú mokrade veľmi dôležité.
„Sú hlavnou zásobárňou vody na Zemi, pôsobia ako špongie, ktoré dokážu pohltiť veľké množstvo vody. V čase nadbytku ju zachytávajú a v čase núdze zas uvoľňujú,“ vysvetlila.
Svetový deň mokradí upozorňuje na ich záchranu a obnovu, na Slovensku by mali zabrať čoraz väčší priestor
Viktória Miklósová z ÚKE SAV doplnila, že mokrade dokážu zadržať 30 percent skleníkových plynov, viac ako dažďové pralesy. Navyše sú aj prírodnými vodnými filtrami.
Vo svojich pôdach totiž zachytávajú znečisťujúce látky, ako je fosfor a ťažké kovy, a tiež transformujú rozpustený dusík na plynný dusík.
Ubudla viac než polovica mokradí
Miklósová dodala, že mokrade rozkladajú aj suspendované pevné látky, ako sú listy a živočíšny odpad, čím neutralizujú škodlivé baktérie.
Gáliková konštatovala, že napriek prínosom sú mokrade pod neustálym antropogénnym tlakom. Od roku 1900 na svete ubudla viac ako polovica svetových mokradí a za posledných 50 rokov sa ich nenávratne stratilo viac ako 35 percent.
Medzi najväčšie hrozby, ktorým čelia, patrí aj budovanie priehrad, intenzívne poľnohospodárstvo či rozvoj urbanizácie.
„Mokrade majú množstvo významných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme. Našou úlohou je zabrániť ďalšej degradácii a zániku týchto cenných ekosystémov a zabezpečiť ich účinnú revitalizáciu. Treba si uvedomiť, že mokrade sú veľmi citlivé a vzniknuté zmeny môžu byť už nevratné,“ upozornili zhodne odborníčky z ÚKE SAV.
