Vedenie Ministerstva životného prostredia SR v súvislosti s tragédiou v Monkovej doline a s lykožrútovou kalamitou zintenzívnilo spochybňovanie bezzásahového režimu v lesoch ako škodlivého a nedostatočne podloženého experimentu.
Tvrdí to iniciatíva My sme les v reakcii na minulotýždňovú tlačovú konferenciu ministra Tomáša Tarabu v Tatranskom národnom parku. Význam a opodstatnenosť bezzásahového režimu sú však podľa nej dobre podložené vedeckými analýzami a je stále širšie akceptovaným manažmentovým prístupom medzi odborníkmi na ochranu prírodu i politikmi.
Zvýšenie rozlohy bezzásahovej zóny
Na najnovších poznatkoch, ktoré ukazujú zvýšenie záchytu uhlíka vďaka bezzásahu, sa podľa iniciatívy podieľali aj českí a slovenskí výskumníci. Ďalšia štúdia ukázala výrazné zvýšenie počtu hlucháňov vďaka bezzásahu na Šumave i v Bavorskom lese.
Lykožrút ničí stromy aj v ďalších okresoch Banskobystrického kraja, museli vyhlásiť mimoriadnu situáciu
Na základe údajov, zozbieraných na prelome rokov 2022/2023, sa podľa My sme les zistilo, že v porovnaní so sčítaním pred šiestimi rokmi pribudlo približne 250 hlucháňov. Podľa autorov správy je za tým prevažne výrazné zvýšenie rozlohy bezzásahovej zóny v týchto dvoch národných parkoch v poslednom období.
Konanie na základe aktuálneho stavu
„Dôkazov o tom, že bezzásahové lesy sú dôležité, pribúda každým rokom. Okrem biodiverzity chránia pôdu, zmierňujú suchá a povodne a viažu prebytočný uhlík z atmosféry. Európska únia tieto zistenia reflektuje a snaží sa o zväčšenie rozlohy prísne chránených území v Európskej únii na 10 percent rozlohy Európy do roku 2030,“ uviedol za iniciatívu Ondrej Kameniar. Slovensko však ide podľa jeho slov v týchto opatreniach opačným smerom.
„Ministerstvo životného prostredia je povinné konať na základe aktuálneho stavu poznania a v záujme všetkých občanov tejto krajiny, nie drevospracujúcich firiem doma či v zahraničí. Vyzývame teda ministra aj štátnych tajomníkov, aby konali podľa svojich vlastných slov, riadili sa aktuálnym stavom vedeckých poznatkov a prestali šíriť škodlivé dezinformácie o bezzásahových lesoch,” poznamenal.
Podpora od stovky vedcov
Kameniar sa zároveň ohradil voči vyjadreniu šéfa envirorezortu z utorka 16. júla o tom, že „časy iba nejakých uškriekaných aktivistov u nás nemajú miesto“. Poukázal na to, že iniciatívu My sme les zastupujú na 80 percent ľudia s titulmi z ekológie a lesníctva.
V lesoch pri Čiernom Balogu sa bude vo veľkom ťažiť drevo pre podkôrnikovú kalamitu, primátor Brezna upozorňuje na vážnu situáciu
„Podporuje nás vyše sto vedcov zo všetkých slovenských a niektorých zahraničných univerzít i z viacerých ústavov Slovenskej akadémie vied,“ dodal. Zároveň si myslí, že odborníci v súčasnosti nedostávajú u ministra priestor.
„Sú nahrádzaní rôznymi pytliakmi, poľovníkmi, ťažbármi a ďalšími odborníkmi na všeličo iné, len nie na ochranu životného prostredia, prípadne nekompetentnými straníckymi funkcionármi,“ skonštatoval.
